7.kapitola...Lovecká sezóna.

Priblížil sa ku mne a vošiel pod prikrývku. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal na čelo. Usmiala som sa a on mi prstom prešiel po tvári.

„Krásny úsmev iba pre mňa.“ Povedal.

„Prečo si tu?“

„Chcel som ťa vidieť a povedať ti ako ťa milujem.“

„Deje sa niečo?“ Opýtala som sa ho. Netváril sa že by bolo všetko v poriadku.

„Je mi to ľúto ale musí byt koniec.“ Keď to povedal tak ako by ma zasiahol šíp.

„Chápem...“ Povedala som. Tvárila som sa že ma to neranilo ale vo vnútri som kričala. Ešte raz ma pobozkal a pohladil a odišiel. Aj keby som urobila čokoľvek nemala som šancu proti Helen. Mala všetko to čo kedy si bolo moje. Išla som do kuchyne a sadla som si do kresla. Na dvere zabúchal Daniel.

„Kate nie je doma, niekam odbehla.“ Povedala som a on vošiel dnu. Nemala som odvahu mu povedať kto vlastne som. Sedel oproti mne.

„Prišiel som za tebou.“

„Ako ti môžem pomôcť?“ Opýtala som sa.

„Otec mi všetko povedal. Tušil som to keď som ta prvý krát videl. Bol to silný pocit puta.“

„Držala som ta v náruči tak krátko. Nevedela som že môžeš ešte žít.“ Povedala som. On sklopil zrak.

„Helen mi dala život a starala sa o mňa viac ako 170 rokov. Naša rodina bola stále po kope.“

„Samozrejme dobrosrdečná Helen. Ako inak by to malo byť.“ Povedala som a pochopila čo mi tým chcel povedať.

„Nemôžeš sa na mňa hnevať ani na otca že si ju vybral. Ona nám dala domov a ty si odišla.“

„Máš pravdu...Nemusíš sa báť nebudem vám zasahovať do života.“ Povedala som a on odišiel. Išla som do obchodu. Večer som si kúpila fľašu whisky a zamkla som. Sadla som si medzi mŕtvymi mutantmi v hrobke.

„Aspoň že vy neospevujete tu svätú Helen. Mrcha jedna, najradšej by som jej vykrútila krk.“ Povedala som a napila som sa z fľaše. Našla som hrobku kde ležal otec Carriveou. Ako som to vedela? Bolo to tam napísane Abraham Carriveou. Vyzeral asi tak na šesťdesiat.

„Rada vás spoznávam. Ja som Rose.“ Predstavila som sa mu. Ticho ležal a mne to vyhovovalo.

„Ja som ho nechcela a potom zase chcela. Ani ja sama som sa v sebe nevyznala. Teraz ma odkopol ako špinavú handru. Keby sa dalo tak ľahko zabudnúť... Ale keď som to nedokázala toľké roky tak teraz asi ťažko.“ Povedala som. Snubný prsteň som položila na jeho ruku.

„Patri vašej žene tak jej ho varte.“ Povedala som a dopila som poslednú kvapku a sadla som si na zem. Ani neviem ako a už som spala pri hrobke. Ráno bolo krute lebo som sa zobudila s hroznou bolesťou nie len hlavy ale aj celého tela. Keď som sa už prestala zvíjať bolesťou, tak som sa pozbierala zo zeme.

„Ďakujem pán Carriveou za príjemní pokec.“ Povedala som a išla som domov. Keď som otvorila dvere Kate na mňa začala kričať a mne v hlave znela ako siréna.

„Volala som ti asi sto krát a ty si ani raz nedvihla.“ Povedala a ja som si uvedomila že ani neviem kde mobil mam.

„Kate, prosím nekrič tak.“ Povedala som.

„Fuj smrdíš ako starý alkoholik.“ Povedala a k nám prišiel Matt.

„Preboha a tebe sa čo stalo.“ Opýtal sa ma keď ma zbadal.

„Idem do sprchy.“ Povedala som a chcela som odísť ale on ma zastavil.

„Dnes otváram Loveckú sezónu. To znamená že môžete loviť zver v lese cely týždeň.“

„To je síce súper ale ja som dnes úplne rozbitá a nemám chuť loviť.“ Povedala som.

„No tak Rose, bude sranda budeme hrať paintball. Upíri proti vlkolakom a lovcov.“ Povedala Kate. Nemohla som odmietnuť keď sa na mňa pozerala očami srnky. Osprchovala som sa a obliekla. Keď sme dorazili k lesnej bráne, stalo tam Williamove auto.

„To bude hrať aj on? Ja idem domov.“ Povedala som a otočila som sa späť. Ona ma schmatla za ruku.

„Nechci ma nahnevať...Obaja ste ako malé deti. Navyše hra aj Helen a Daniel.“

„ A ja mam byť s nimi v skupine však?“

„Áno...Nie si vlkolak ani lovec si upír.“ Myslela som si že ju zaškrtím. Boli tam aj ostatný z mesta a aj ta najlepšia na svete Helen. Dali nám normálne zbrane a žiadne obleky ako som si z tej hry pamätala. Všetci sa rozdelili do skupín a mňa Matt postavil k Williamovi. Hovorila som si čo tu do pekla robím.

„Toto nie je paintball že?“ Opýtala som sa Matta.

„Pre tých nových čo tu mame poviem pravidla.“ To ma aj pravidla pomyslela som si.

„V puškách mate iba ostré náboje obyčajne. Žiadne striebro ani nič čo by vás ohrozilo. Tim modrý vlkolaci a tim červený upíri. Kto do zatmenia zasiahne všetkých nepriateľov vyhráva.“ Povedal Matt. Otočila som sa k Kate.

„Takže my sme teraz proti sebe? Ak ma uvidíš tak ma zastrel.“ Povedala som jej ona sa zasmiala. Otvoril bránu a my sme vošli do lesa. Matt išiel vedľa mňa.

„Nemusela si sa opíjať sama, mohla si povedať ja by som si s tebou rad vyrazil.“ Povedal.

„Ty si nedáš povedať čo?“

„Dnes večer by som ťa chcel niekam vziať, aby si sa trocha uvoľnila. Išla by si?“ Opýtal sa ma a ja som zacítila Williama za chrbtom.

„Dobre, som zvedavá kam ma chceš zobrať.“

„Nechaj sa prekvapiť.“ Povedal a William ma zobral za ruku a stiahol za strom.

„To robíš naschvál? Chceš aby som žiarlil?“

„Ja neviem o čom to hovoríš.“

„Len včera som ti povedal že nemôžeme byt spolu a ty si dnes dohaduješ rande.“ Povedal mi. Ani som mu neodpovedala alebo to nemalo zmysel a tak som si zapla iPod a dala som si sluchátka do uši. Išla som pomalí a uhýbala som sa guľkám. Daniel a ja sme stali za balvanom a zbadal Kate.

„No tak toto ju bude bolieť.“ Povedal a strelil jej do ruky. Ta len skríkla. Zobral jej zbraň a usmial sa. Keď sme sa tam tak zabávali a doberali sme si Kate, zrazu som pocítila že sa niečo blíži a nebudú to vlkolaci. Daniel zachytil šíp tesne pri mojom srdci. Všetci traja sme si ľahli za kameň.

„Toto nie je súčasť hry. Ma to strieborný roh.“ Povedal. Zazreli sme Matta.

„Prečo strieľaš striebro? Mohlo to zasiahnuť Rose alebo Kate.“ Povedal Daniel. Matt k nám pribehol.

„Si normálny ? Ja by som na vás nestrieľal také to šípy ale viem komu patria. Musíme sa dostať z lesa von.“ Povedal a utekali sme ale potom Daniel dostal ranu do chrbta. Skryli sme sa v údolí a vybrala som mu ho von z tela.

„Tak už nám povieš kto je to?“

„Dračia ruka. Je to spolok na ochranu ľudí proti vám. Každý z ných ma špeciálny výcvik a už sa narodili ako lovci. Sú rýchlejší ako vy a silnejší.“

„No tak to je fakt že súper...“ Povedala Kate.

„Ako o ných vieš?“

„Bol som v tom spolku. Hľadal som niekoho takého ako som ja a našiel som tuto organizáciu. Už teraz ste mŕtvi.“ Povedal. Keď sa Daniel mohol postaviť išli sme ďalej a hľadali sme ostatných aj Helen s Williamom. Všetci sme cítili krv a to znamenalo len jedno straty. Bol do desivý pohľad na stromoch viseli podrezaný vlkolaci a na zemi ohorené tela upírov. Jeden ktorý bol prebodnutý k stromu ešte žil tak sme mu pomohli.

„Utečte preč.“ Povedal a zomrel.

„čo sa to deje.“ Povedala Kate a Daniela držala za ruku. Bola to skutočná poľovačka, oni boli lovci a my ta zver. Keď sa objavili tak boj nás rozdelil a stratili sme sa jeden druhému. To bola chyba, lebo sme boli ešte zraniteľnejší. Daniel mohol chrániť iba jednu z nás a samozrejme že si vybral Kate.

Zostala som oproti bojovníčky ktorá vyzeral ako ako z inej planéty. Vlasy čierne ako vrana, pery červene ako krv a oči ako slnko nedalo sa do ných poriadne pozrieť. Čokoľvek som chcela urobiť natiahla ruku a zastavila ma. Približovala sa ku mne a potom ma odhodila. Keď som ju chcela udriem. Bola tak rýchla že ju moje oko nestihlo ani registrovať. Strieľala som ale ako by iba do vzduchu. Potom sa zastavila za mojim chrbtom a strelila ma. Padla som na zem a nemohla som sa ani pohnúť. Jej dlhé šaty prešli po mojej hlave a videla som iba jej vysoké podpätky ako odchádza. Pribehla ku mne Helen a oprela ma o strom. Ruky mala od krvi a v ruke držala svoju pušku.

„V chrbte mam strieborne náboje. Moja krv je infikovaná.“

„Musíš sa napiť mojej krvi to ti pomôže.“ Povedala. Aká bola milá myslela som si že ma nechá zomrieť, že práve to ju urobí šťastnou. Ale ona ma zobrala a podopierala ma, aby sme odtiaľ mohli odísť.

„Nechaj ma tu...Iba ta zdržiavam . Zabijú ta.“ Povedala som. Ona sa pousmiala.

„Sme červený tim a musíme si pomáhať.“

„Hru už nehráme, zmenili sa pravidla.“ Povedala som. Položila ma na zem a priložila mi jej ruku k ústam.

„Napi sa a dostaneme sa von z lesa. Ostatný cestu už asi našli sme v tom spolu iba ty aj ja. Môžme bojovať proti sebe ale ma to zmysel?“ Povedala. Zobrala som jej ruku a napila som sa, ale ju odkopol odo mňa. Chytil ju za krk a dvihol do výšky. Vytiahol meč a chcel jej odseknúť hlavu ale to som nemohla dopustiť. Postavila som sa a odtrhla som mu hlavu a to mi zobralo všetku moju silu. Padla som na kolena a on sa rozplynul na prach.

„Ďakujem...“ Povedala a znovu mi dala napiť, tentokrát nás už nikto nevyrušil. Vonku sa už stmievalo a my sme sa dostali až na vrch zelenej hory. To znamenalo že sme išli opačným smerom a dostať sa späť, by znamenalo ísť tou istou cestou ktorou sme sa dostali k hore. S striebrom v tele zostávalo par hodín života. Sadli sme si a ona mi vyberala náboje z chrbta.

„Nikdy by som si nepomyslela že budem pomáhať milenke svojho manžela.“ Povedala.

„To je irónia osudu.“

„Potrebuješ jeho krv, ta vyčisti striebro a uzdraví ta.“ Povedala.

„Prečo si ma zachránila? A nehovor že to kvôli hre.“

„Si Danielova matka a on je teraz šťastný že ta našiel.“

„No mne tak nepripadá. On ma považuje skôr za kamarátku.“ Povedala som.

„Chcem sa ťa na niečo opýtať ale chcem počuť pravdu lebo Will mi neodpovedal.“

„No skús...“ Také to otázky nikdy nedopadli dobre.

„Medzi tebou a nim došlo aj k niečom viac?“ Zaskočila ma tým. Myslela som si že to vie.

„Myslíš tým či sme spolu spali?“

„Áno. Pýtala som sa ho ale on tvrdi že nie.“

„Tak to je pravda, nespali sme spolu.“ Zase som klamala. Robila som to stále keď som nechcela niekoho sklamať.

„Naozaj?“

„Prisahám.“ Pôjdem do pekla. Povedala som si za to všetko klamstvo.

„Keď sa odtiaľ dostaneme žive, tak to s nim skúsim odznova.“ Povedala a pozrela sa na mňa. V pohode  ja aj tak do rana zomriem, ak mi nedá svoju krv. Pomyslela som si. Nad ránom som začala vykašlávať krv a už môj organizmus pomaly zlyhával. Nikto sa už neukázal ani dračia ruka ani ostatný. Helen sa pozrela či niekoho neuvidí. Potom zobrala moju hlavu a položila si ju na kolena.

„Neboj sa oni nás nájdu. William by nás tu nikdy nenechal.“ Povedala.

„No neverila by som tomu veľmi.“ Povedala som a potom som zbadala ako k nám niekto letí. Bol to on . Prišiel k nám Helen sa k nemu rozbehla a objala ho a pobozkala. Dýchala som už iba nasilu.

„musíš jej dať svoju krv ináč zomrie.“ Povedala. On ku mne pribehol a nakvapkal mi krv na pery a potom som sa napila. Položil mi hlavu na svoj kabát a zobral Helen a odniesol ju preč. Pozrela som sa na oblohu. Po hodine po mňa prišiel Daniel. Cítila som sa už lepšie a tak som tam sedela na samom vrchu.

„Ahoj, ako sa cítiš?“

„Ako idiot.“ Povedala som on si sadol vedľa mňa a usmial sa.

„Mal som skôr na mysli ako sa cítiš po fyzickej stránke.“

„Prečo si prišiel ty a nie tvoj otec?“

„Nie si spokojná s tým že som tu ja?“ Opýtal sa ma.

„Som...“ Povedala som a chytila som ho za ruku. Položila som mu hlavu na rameno.

„Mam ťa rád.“ Povedal. Pozrela som sa na neho.

„Myslela som si že ma nechceš do svojho života.“

„Potrebujem ťa, vždy som ťa potreboval. Helen ťa nikdy nemohla nahradiť, nebolo tam žiadne puto. Otec ju nemiluje cela ta rodina je iba na oko. Nie je skutočná všetko je hrane.“ Povedal.

„Ale asi to s ňou chce skúsiť odznova ako ona s nim. Ja už im v ceste stat nebudem.“

„Tak rýchlo sa vzdávaš? Bolo to aj vtedy keď mi odsekli hlavu? Nepokúsila si sa ma oživiť iba si sa stratila.“

„Nevedela som že sa to dá. Ver mi že keby som to len tušila nikdy by som ťa neopustila.“ Povedala som. On ma zobral a odniesol za branou lesa.

„Po novom roku odchádzame s Kate do Londýna.“ Povedal. Odviezol ma domov.

„Akú prácu máš?“

„Som právnik?“

„Aj tvoj starý otec bol právnik. A čo Kate?“

„Bude pracovať ako manažérka. Už som prenajal byt.“ Povedal a odprevadil k dverám.

„Uvidím ťa ešte niekedy keď sa odsťahuješ?“

„Samozrejme ved budeme tu chodiť keď budeme mať voľno. A aj za tebou.“ Povedal a pobozkal na líce. Vošla som dnu a tam ma už čakal Matt a Kate. Objala ma.

„Som tak rada že žiješ.“ Povedala.

„Odchádzaš z Greenhills. Kedy si mi to chcela povedať?“

„doštudovala som vysokú, mam naviac ako iba byť predávačkou v obchode.“

„Vieš že si nebola iba predávačka.“

„Rose ale chcem byť s Danielom. Ja ho mam tak rada a iba tam môžeme spolu žiť.“

„Ja viem...“Povedala som a sadli sme si na pohovku. Matt mi dal do ruky pohár s krvou. Musela som sa zmieriť s tým že odchádzajú a chcú začať žít bez boja a vojny ktorá sa nikdy nekončila. Iba vo veľkých mestách mali možnosť taký ako ja žít bezpečne. Ľudia v Greenhills ani nemali tušenie čo sa deje každý deň. Kiežby tento svet bol iný a vládla rovnováha. Vrátila som sa do hrobky k Abrahamovi a našla som svoj mobil ktorý ležal na zemi.

  „Prečo vás Thomas hľadá? Som už vážne na tom zle keď sa rozprávam sama zo sebou. Je iba otázka času keby vás nájdu pán Carriveou.“ Čo bude potom keď sa to stane?