6. Kapitola...Prívesok

Dobra rada do života. Aby ste prežili všetko bez psychiatra, tak sa snažte nebrať až tak život príliš vážne. Povzniesť sa nad niektorými vecami, je len pre vás prospešne. Sedela som na posteli a rozmýšľala som čo budem robiť. Nastal štedrý deň a čas odpustiť a nedržať v sebe nenávisť. Rozhodla som sa že ako darček poroznášam susedom vanilkové sušienky. Keď som dorazila k domu pani Mildred Berry privítala ma a pozvala dnu. Vyzeralo to tam ako v múzeu ale cítila som sa tam dobre, lebo mi to pripomínalo domov v minulosti. Posadila som sa na pohovku, ktorá bola rovnaká akú sme mali aj mi v dome môjho otca. Mildred bola už stara mala okolo osemdesiat rokov ale ešte stále pobehovala po dome a urobila mi čaj.

„Mate to tu nádherne...Odkiaľ mate také to cennosti z viktoriánskych čias?“

„Veľa veci mi zostalo po mojich nebohých rodičov a po mojom mužovi. My sme taky zberatelia boli.“ Povedala a usmiala sa. Keď som sa na ňu pozerala tak mi napadlo že ja takto vyzerať nikdy nebudem. Natiahla svoju zvráskavenú ruku a dala mi do dlane náušnice s ručne maľovaním portrétom.

„Ale to nemôžem prijať. Je to príliš vzácne.“ Povedala som. Ona sa na mňa pozrela.

„Vždy som sa na teba pozerala a nevedela som prísť na to koho mi pripomínaš a teraz mi to napadlo. Toto dievča na tých náušniciach.“

„Odkiaľ sú?“

„Och dráha to kúpila moja stara mama. Maju viac ako sto rokov.“ Povedala a do ruky mi dala lupu.

„Keď sa na ných pozriete tak je tam meno Rose.“ Naozaj tam bolo moje meno. Bola šťastná ako ja ako by vedela kto som. Ukázala mi ešte jednu miestnosť a tam boli šaty aj klobúky, korzety. Bolo to ako sen na mojej tvári bolo vidieť iba úsmev a v očiach som mala slzy.

„Páči sa ti to tu však?“

„Ja ani neviem čo mam povedať.“ Povedala som a prechádzala som prstami po šatách.

„Mam tu aj šaty po spomínanej Rose Johenson.“

„Moje šaty ?...“ Povedala som. Ona sa nahlas zasmiala a vytiahla ich zo skrine. Boli to moje svadobné.

„Čo viete o Rose?“ Opýtala som sa. Ona si sadla do kresla.

„ľudia o nej rozprávali rôzne príbehy. Bolo to dievča ako ty, dokonca sa na ňu veľmi podobáš. Mala by som mat aj jej fotku. Otec jej tragicky zomrel a ona sa vydala za Grófa.“

„Za Williama Carriveou.“ Povedala som a pred očami som mala deň kedy sme mali sobáš. Potom som sa s nou rozlúčila a poďakovala za krásne poobedie. Išla som domov a tam ma čakala Kate.

„Idem k rodičom na večeru, pôjdeš so mnou?“

„Nie ale ďakujem.“ Povedala som a objala som ju. Zostala som sama v dome, priložila som drevo do krbu a sadla som si do kresla s Jamesovim zápisníkom. Keď som obrátila poslednú stranu, všimla som si že vo vnútri prednej strany niečo je. Odtrhla som kúsok obalu a spadlo odtiaľ prívesok v tvare srdca na zlatej retiazke.

„Rose...“ ozval sa hlas za mnou. Bála som sa otočiť, keď mi položil ruku na rameno, tak som rýchlo odskočila od neho.

„James?...“

„Neboj sa, nechcem ti nič urobiť.“

„Si skutoční alebo som sa už zbláznila?“ Opýtala som sa ho.

„Nie som z tohto času. Chcel som vidieť čo sa s tebou stane, čo sa stane s nami.“ Povedal. Zdalo sa mi to absurdne a šialene. Priblížila som sa k nemu a dotkla som sa jeho tvare a bol to on živý z mäsa a kosti.

„To nie je možne ako si to urobil?“

„Sú to moje schopnosti lovca premiestniť sa kam chcem.“ Povedal a chcel ma chytiť za ruku ale ja som sa odtiahla.

„Prečo si zabil môjho syna?“

„Čo že?“

„Z akého roku si prišiel?“

„1838 práve sme sa spoznali.“ Povedal a sadli sme si na pohovku.

„Budeme spolu? Vezmeme sa?“ Opýtal sa ma. Nevedela som ako mam odpovedať.

„No tak samozrejme že budeme spolu, iba sa mi stane taka mala nehoda že sa zo mňa stane upír.“ Povedala som.

„To mi je jasne že si upír cítim to, bol to ten zákerný Carriveou.“ Povedal nahnevane. Všimol si že mam na ušiach náušnice ktoré mi dala Mildred.

„Vidím že som ti ich dal. Sú vyrobene originál pre teba.“ Povedal.

„To si bol ty...Páčia sa mi, ďakujem.“ Povedala som. On sa nebezpečne ku mne posunul a pohladil ma po tvári a potom pobozkal. Bola som z toho celého v miernom šoku, na krk mi pripol ten prívesok z jeho zápisníku.

„Ak sa budeš chcieť vrátiť do minulosti, tak ho použi.“ Povedal.

„Ako že čo? Ako ho mam použiť.“ Opýtala som sa ale on sa stratil, vyparil sa ako vzduch. Rozmýšľala som čo s tou informáciou urobím a kam by som sa najradšej vrátila. Čo by ste urobili keby ste mali šancu vrátiť sa späť do minulosti a napraviť všetky chyby co ste urobili? Asi by ste si povedali šup do toho. Nevedela som ako to funguje ale keď som vyslovila že chcela by som isť do roku 1838 tak do domu vošla Kate a sadla si ku mne.

„Čo tu stváraš?“ Opýtala sa ma.

„Tento prívesok...“ Ani som nedopovedala a obe sme sa ocitli v lese. Sedeli sme uprostred a pozerali sme sa na seba.

„Rose čo si to urobila?“ Povedala a silno ma držala za ruku.

„Ja netuším, priala som si byť späť v čase a zrazu sme tu.“

„Ja som chcela iba stráviť pokojní večer a nie pobehovať v lese neviem ako storočí.“ Povedala zúfalým hlasom. Pozrela som sa okolo a bolo mi to tam povedome. Bola to cesta k zámku Williama. Počuli sme dupot koni tak sme sa skryli do krikov.

„To je koč?...Ja asi odpadnem.“ Zašepkala Kate.

„William ide do mesta, cítim jeho vôňu.“

„Povedz tomu prívesku že ideme do 25. Decembra 2014.“ Povedala. Skúšala som ale nefungovalo to. Stále sme stali v modernom oblečení v 19 storočí.

„Za všetko môžeš ty!“ Kričala na mňa a išla preč.

„Kam si myslíš že ideš?“ Opýtala som sa jej ona sa zastavila.

„Ja neviem...Do mesta zistime aký je dátum a rok.“ Nebol to zlý nápad ale ak by nás zbadali takto oblečene bolo by to pre ných šok. Kate mala na sebe šaty ale to by ju muži nazvali troch inak. Boli príliš krátke a výstrih až do neba. Ja som mala zase legíny a dlhy pletený sveter.

„To chceš ísť do mesta takto oblečená?“

„Ja tu na noc nezostanem a vyzerá to tak že sa domov tak ľahko nedostaneme. Máš lepši nápad?“ Opýtala sa ma.

„Nie nemám...Musíme nájsť Williama.“

„Prečo jeho a nie Jamesa? Ved on je lovec s nejakými schopnosťami.“

„Nemôžeme takto chodiť po meste a on ma oblečenie.“ Povedala som a ukázala som na opačnú stranu kam ona išla. Zobrala som ju za ruku a išli sme po lesnej cestičke. Do zámku to bolo dosť dlha cesta a Kate už nevládala.

„Ja už nemôžem isť ďalej. Potrebujem si oddýchnuť.“ Povedala a ja som znova počula kone.

„To bude on vracia sa domov. Musíme ho zastaviť.“ Povedala som. Ona si sadla na vetvu zlomeného stromu a vyzula si lodičky. Ťahala som ju od cesty ale ona trucovito nepočúvala. Koč zastavil a z neho vystúpil William.

„No konečne Will, myslela som si že v tom meste stvrdneš. Už ma zober preč odtiaľ potrebujem sprchu.“ Povedala Kate. On sa na mňa a na ňu nechápavo pozrel. Keď zbadala že nikto nič nepovedal a každý na každého pozerá ako na zjavenie.

„Čo je?...O ja som zabudla, vy asi nemáte sprchu že.“ Povedala. Ja už len som čakala kedy ju on schmatne a zabije.

„Kate, nemyslím si že tu ide o sprchu.“ Povedala som a postavila som sa pred ňu. Ona ma chytila za ruku.

„Rose, prečo nič nehovori, desí ma.“ Zašepkala mi.

„Neviem asi je v šoku.“ Odpovedala som jej tichým hlasom.

„Ešte som nič také nevidel, vlkolak a upír po kope.“ Povedal.

„Ja nie som vlkolak som vlčica.“ opravila ho. Ja som do nej štuchla lakťom.

„Radšej už nič nehovor.“ Povedala som a on sa zmenil a schmatol ma za krk a letel so mnou až hore a potom ma hodil do stromu ktorý sa prelomil a spadol spolu so mnou.

„Kto si a čo tu chceš?“ Opýtal sa ma a v tej chvíli som pochopila že ma ešte nestretol. Kate sa premenila a rozbehla sa na neho. Chcela sa do neho zahryznúť ale on ju odhodil. Začala na neho vrčať a ceriť zuby.

„Povedz tvojej kamarátke nech s tým prestane lebo ju zabijem.“

„Dobre, dobre len sa upokoj...Potrebujeme tvoju pomoc.“

„Prečo by som vám mal pomáhať?“

„Pretože viem že si užasni muž a že máš veľké srdce.“ Povedala som popri tom ako ma dusil. On ma pustil a pomohol vstať. Znova sa zmenil na človeka.

„Radil by som vám sa odtiaľ vytratiť noci v tomto lese nie sú bezpečne kvôli mutantom.“ Povedal a nechal nás tam. Zostali sme tam a vonku sa už stmievalo. Cítila som že potrebujem krv a tak sme nakoniec večer išli do mesta.

„No pani Greenhills vyzerá úplne inak.“ Povedala Kate a pritískal sa ku mne. Dala som jej svoj sveter aby jej nebola zima. Keď po meste už nechodilo toľko ľudí sadli sme si na lavičku v parku. Kate si položila hlavu na moje kolena a zaspala. Musela som niečo vymyslieť ako sa dostať späť. Položila som jej hlavu pomaly na lavičku a ja som išla za vôňou krvi. Stiahla som ho do uličky a zahryzla som sa mu do krku a nepustila som ho až kým nepadlo jeho mŕtve telo. Bolo mi to ľúto ale bolo to jediná možnosť ako sa nedotknúť Kate. Videla ma pri tele a pozerala sa na mňa vystrašeným pohľadom. Zobrala ma za ruku a utekali sme preč. Zastavili sme sa pri mojom dome. Utrela som si krv z ust.

„Odpusť mi to ale musela som...“

„Ja to chápem.“Povedala a objala ma. Povedala som jej že nech zostane v záhrade a ja som skočila cez okno do svojej izby. Vidieť samu seba ako spim bolo fascinujúce ako sen. Bola som tak živa, červene líca a tepla pokožka. Mala som toľko oblečenia že som si ani nevšimla že mi nejaké chyba. Zobrala som ich par aj topánky. Otec vošiel do mojej izby a ja som sa skryla do skrine. Pohladil ma po vlasoch a pobozkal na čelo. Prikryl a odišiel. Znovu som ho videla živého bol to skveli pocit, aj keď by som sa za nim najradšej rozbehla, vrátila som sa k Kate. Obliekli sme sa a sadli sme si na kamennú lavičku v záhrade.

„Váš dom je nádhery a tak obrovsky.“ Povedala.

„To áno a v budúcnosti z neho urobia hotel.“

„Chýba mi Daniel, myslíš si že ho ešte uvidím?“

„Samozrejme my sa z toho dostaneme. Hneď ráno zájdeme za Jamesom.“ Povedala som počula som kroky k môjmu oknu. Išli sme sa pozrieť a stal tam William.

„On ťa chodil špehovať? No to ma podrž.“ Povedala Kate a usmiala sa.

„Tak toto si s nim vybavím keď sa vrátim domov.“ Povedala som. Sadli sme si a obe sme sa dotkli príveska a želali sme si vrátiť sa späť. Pozreli sme sa na seba a nič sa nedialo.

„Ten prekliaty prívesok.“ Povedala nahnevane a otočila sa mi chrbtom. Ráno sme zašli do mesta a Kate už bola poriadne hladná. Zdravili ma a pozdravovali môjho otca miestny čo ma poznali.

„Dúfam že sa tu nebudeme dvakrát inač to bude zle.“

„To by sa páčilo Williamovi a Jamesovi obaja by mali svoju Rose.“ Zažartovala Kate. Našli sme jeho rezidenciu na okraji mesta a zabúchala som na dvere a dúfala som že ma nezabije rovno pri ných. Poslala som ako prvú Kate. Otvoril dvere.

„Dobre ráno pan Caldwell.“ Povedala a až ma tým prekvapila aká slušná bola.

„Ako vám môžem pomôcť?“ Povedal ona sa otočila ku mne.

„No vidíš to je ochota nie ako ten...“ Povedala potom sa otočila k nemu a usmiala sa na neho.

„Ja a moja kamarátka Rose potrebujeme od vás pomoc a niečo na jedenie lebo som hladná ako vlk. Ona vám všetko vysvetli.“ Povedala a ani ju nemusel pozvať a hneď utekala za vôňou kuratá. Pozrel sa na mňa.

„Prepáčte ale upírov do domu nepúšťam.“ Povedal a zatvoril mi dvere pred nosom.

„Ale musíš nás vrátiť späť do budúcnosti. Prosím“ Kričala som a búchala na dvere. Išla som do toho altánku kde som dostála prvý bozk.

„Rose...“ Priamo za mňa stal William.

„Láska pozri sa na mňa som to ja ale z iného času.“ Povedala som a chytila som ho oboma rukami za tvar.

„Ako z iného času?“

„Z budúcnosti dostal nás tu tento prívesok a nemôžeme sa dostať späť.“ Vysvetlila som mu to. Neveril mi až kým neuvidel prsteň jeho mami na mojom prste. Dal mi ho deň svadby.

„Ako si sa dostala k tomuto prsteňu?“

„Ty si mi ho dal keď sme sa vzali.“ Povedala som on ma chytil za ruku. Pozrel sa do mojich smutných oči a pobozkal ma. Silno som ho objala.

„Nevzdávaj sa, chcem aby si si ma získal ty prosím sľub mi to. Aj keby som ta odmietala akokoľvek patrím iba tebe. Milujem ta.“ Zašepkala som mu. Darovala som mu poslední bozk a keď som zbadala Kate, išla som k nej a potom som si uvedomila co som to vlastne urobila. V tej chvíli sa naše dobrodružstvo s Kate skončilo a my sme sa vrátili späť.

„Podarilo sa to Rose my sme zas v našom dome.“ Povedala natešene ale mňa ako by niekto práve vyfackal.

„Kate, ja som zabila môjho otca.“ Povedala som a padli mi slzy.

„Čo? Nie Rose ty za to nemôžeš.“

„Ale áno, práve som povedala Williamovi že sa nemá vzdávať a ma si získať moje srdce za každú cenu.“ Povedala som cez slzy. Ona ma objala.

„Toto všetko sa malo stať a nedá sa tomu zabrániť. Preto nás nepustil skôr než si mu to povedala.“ Utešovala ma. Na druhy deň sme si s Kate vymenili darčeky a dali sme si kávu.

„Vieš že sa mi aj ten náš výlet páčil? Spoznala som tvoj svet.“

„Aj keď nám nikto nechcel pomôcť? A ozaj čo si robila v dome Caldwellových?“

„Vyhodili ma...Vraj že som neslušná.“ Povedala a prišiel Daniel.

„Daniel láska moja som tak šťastná že ta vidím.“ Skríkla a rozbehla sa mu do naručia.

„Čo je? Ved sme sa nevideli iba jeden deň.“

„Ale mne to pripomínalo večnosť.“ Povedala. Každej nám doniesol darček, keď sme ho otvorili tak tam bol sveter a každá sme mali rovnaký červený pletený sveter. Kate asi čakala niečo iné lebo sa tvárila nie príliš šťastne. Neskôr jej dal diamantový prsteň. Rada som sa na ných pozerala ako boli spolu. Videla som ich úprimnú lásku v oboch bola. Objala som ho a pobozkala na líce. Chcela som sa prejsť po ulici a pri dverách som stretla Willama. Usmiala som sa a nemuseli sme si nič povedať a hneď som ho objala.

„Odpusť mi to...“

„Neviem čo? Ved ty by si mala odpustiť mne.“

„Ja som ti povedala aby si o mňa bojoval za každú cenu a ty si ten sľub dodržal aj na úkor môjho otca.“

„Ty si bola v minulosti? Nemusíš si nič vyčítať nebola to tvoja chyba. Je to vo mne, chcel som ťa a musel som ťa dostať. Tvoj otec bol na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Nezniesol som to že si ma odmietla a vidieť ta ako si s Jamesom tomu tiež pridalo. Keby som bol trpezlivý a trocha citlivejší, dopadlo by to omnoho lepšie.“

„Nepomohol si...Nechal si nás s Kate v lese.“ Povedala som on sa zasmial. Išli sme sa prejsť spolu.

„Obe ste boli ako z inej planéty, ty si sa podobala na dievča ktorú som tajne miloval a nevedel som si to vysvetliť... Potom som vás sledoval.“ Povedal.

Dá sa niekoho milovať tak dlho? Hovori sa že opojené láskou trvá tri roky a potom už nastáva realita. Ale je to pravda? Sú ľudia kde svoju lásku voči sebe nestratia ani po zbytok svojho života. Stále myslite na jeho oči a dotyky , čo vám povedal keď ste sa po prvý krát uvideli. Pamätáte si všetko z prvého rande aj keď to bolo pred mnohými rokmi. Stále vám vytvori úsmev na tvári, keď si spomeniete na vaše nemotorne a nesmelé bozky. Láska to je jedine čo si praje osamelý človek aby sa mal s kým smiať. Ja som bola Williamova Láska. Aj keby som urobila čokoľvek stále by mi patrilo jeho srdce. Pravé to ma zaujalo a ja som otvorila to moje a zahorelo citmi, ktoré trvajú doteraz z oboch strán.