4. Kapitola...červena miestnosť.

Začala nedeľa a ja som si ráno povedala že nový deň nový začiatok, nič hrozne sa dnes nestane. Chcela som si užiť samotu v mojom dome. Postavila som sa na terasu a dýchala čerstvý a studený vzduch.

„Rose...“ Ozval sa hlas z dvora.

„Nie Matt nevidím ani ta nepočujem.“ Povedala som. On Pristúpil ku mne.

„Musím ta vziať k nám. Dostal som dôkaz na ktorom si ty a zavraždený Billy Brown.“

„Všetko beriem späť krásny deň sa nekoná.“ Povedala som.

„Nič sa neboj iba si pozrieš par fotiek a pôjdeš domov“

Obliekla som sa a išli sme na policajnú stanicu. Ukázal mi fotky kde bola žena ktorá mala rovnakú postavu aj vlasy ako ja. Niekto chcel na mňa hodiť vraždu toho mladíka.

„To nie som ja...“ Povedala som a hodila som mu fotky na stôl.

„Ale je oblečená ako ty aj vlasy mate rovnaké. Vyzerá ako by si sa s nim rozprávala.“

„Kto ti poslal tieto fotky?“

„Anonym a naozaj som si myslel že si to ty.“

„Nikdy som sa s nim nestretla. Ani som ho nepoznala. Toto je niekto iný je otočená chrbtom takže to nie je dostatoční dôkaz.“ Povedala som.

„Zaujímalo by ma kto ťa chce potopiť a prečo.“ Povedal.

„Niekomu tu prekážam a jedinej ktorej by som mohla je Helen Carriveou.“ Povedala som. Keď ma pustil vrátila som sa domov. Večer som si napustila vaňu a chcela som sa uvoľniť v horúcej vode. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila, v kúpeľni stal môj starý známi z New Yorku Anthony.

„Čo tu robíš?“ Opýtala som sa.

„Prišiel som ta navštíviť do tohto zapadákova.“ Povedal. V minulosti som s nim zažila veľa úletov a zábavy. Prehodila som cez seba župan a sadli sme si pri pohári krvi ktorú priniesol.

„Tak hovor ako tu funguješ?“

„Dobre, mam obchod a tento dom.“ Povedala som a on sa zasmial.

„Splnila si si sen...Nechýba ti zábava a ľudia.“

„Nie...“ Povedala som

„Tak to ti neverím...Dnes si vyrazíme zabaviť sa.

„To nie ja zajtra musím pracovať.“ Povedala som ale on sa nedal presvedčiť. Zobral ma do nočného Londýna. Zašli sme do podniku kde bola diskotéka. Chytil ma za ruku a prechádzali sme cez dav ľudí a nakoniec otvoril dvere a tam bola ďalšia zábava ale ten pach smrti bolo cítiť už keď som vošla dnu. Sadli sme si k baru a objednal dva poháre krvi.

„žila som tu par mesiacov ale tu som nikdy nebola.“

„To je škoda...“ Povedal a stiahol ma na parket. Nechala som sa uniesť hudbou a nevnímala som okolie. Chytil ma okolo pása a pritlačil k sebe. Odhalil mi rameno a zahryzol sa, pustil trocha krvi a potom ju olízal. Pozrel sa mi do oči a pobozkal ma.

Myslela som si že sa zabavíme a potom pôjdem domov ale on by iba tak neodišiel. Boli tam dobrovoľníci ktorý sa nechali sať.

„Vidíš toho mladíka?...Môže byť tvoj.“ Povedal. Išiel k nemu a povedal mu že ma isť do červenej miestnosti. Ešte som to nezažila, boli tak mladý a ani nemali tušenie čo chcú. Anthony a ja sme boli v izbe, ktoré bola cela červena a boli tam rôzne upírske suveníry. Bolo to absurdne a desivé. Keď dnu vošiel dobrovoľník, začal ma prosiť aby som to urobila hneď.

„Ja nemôžem on nevie čo chce.“ Povedala som Anthonimu. On ho schmatol za krk a hodil ho pred moje nohy.

„Kedy si naposledy pila zo žily?“ Opýtal sa ma. Bolo to dávno, ale na ten pocit sa nezabúda. Je to ako by ste pred narkomanom, mávali s jeho obľúbenou značkou drogy. Keď videl že to nechcem dopomohol, tak že to urobil on.

„Je mŕtvi Rose už nič necíti...“ Povedal. Nedokázala som odolať a pila som, úplne ma to ovládlo a nedokázala som prestať.

„Rose...Zabiješ ho.“ Kričal na mňa. Ja som toho chlapca pustila.

„Povedal si že je mŕtvi.“ Povedala som a utekala som odtiaľ preč. Už keď raz okúsite chcete stále viac a tu noc dobrovoľníkov bolo dosť. Skončila som nad ránom, cele moje tričko aj nohavice boli od krvi pozrela som sa na moje ruky a utekala som na toaletu. Začala som si ich umývať ale keď som sa pozrela do zrkadla, vydesila som sa samej seba. Sadla som do auta a odviezol ma domov.

„Prečo si to urobil?“

„Neviem čo som ti urobil? Užívala si si.“

„Vieš prečo som prestala piť zo žily?“

„Lebo si jedna z tých čo sa snažia ukryť to čo v skutočnosti sú?“

„Nie...Pred troma rokmi sa do mňa zamiloval muž, bol to chirurg. Myslela som si že s nim môžem žiť normálne, že sa dokážem ovládať, nebolo to tak nedokázala som to a zabila som ho.“ Povedala som ale jeho také niečo nezaujímalo.

„Vieš čo to znamená? Že si nemáš začínať s ľudmi.“ Povedal. Už som to ďalej s nim neriešila. Pred dverami stal William a všetko počul. Anthony odišiel a ja som išla k nemu.

„Čo tu chceš?“ Povedala som a otvorila som dvere.

„Užívala si si? Noc plnú krvi.“ Povedal. Vošiel dnu a zatvoril dvere.

„Čo odo mňa chceš?“

„Prišiel som sa ti ospravedlniť ale ty si nebola doma. Pozri sa na seba ako vyzeráš...“ Kričal na mňa. Už som to nevydržala a rozplakala som sa on ma objal.

„Nie som tak silná ako ty...Nedokážem sa ovládať ani po toľkých rokoch.“

„ No tak v červenej miestnosti sa neovláda nikto. Tam je to veľké pokušenie.“

„Odkiaľ vieš kde som bola?“ Opýtala som sa on sa usmial.

„Bol som tam par krát.“ Povedal a pohladil po vlasoch. Osprchovala som sa a išla som do prace. Kate už na mňa čakala.

„Ahoj, šéfka prišli nove objednávky na pralinky aj torty.“

„No super, dnes tu znova strávim noc.“ Povedala som. Pri práci som stále mala pred očami tu noc.

Znova som zostala do pol noci. Zhasla som svetlo a pred dverami stal Will. Usmiala som sa a išla k nemu.

„Prišiel si ma skontrolovať?“ Opýtala som sa ho a zamkla som dvere obchodu.

„Otvor dvere a pod do vnútra.“ Povedal a vošli sme naspäť dnu. Chcela som zasvietiť ale on mi stiahol ruku z vypínača.

„Deje sa niečo?“ Opýtala som sa. Pozreli sme sa cez okno a na celu ulicu z oblohy pristavali mutanti.

„Je ich oveľa viac ako predtým.“ Povedala som, sklonili sme sa dole na podlahu.

„Niečo hľadajú...“ Zašepkal mi a privinul k sebe.

„Vedel si to?“ Opýtala som sa.

„Tušil som že sa niečo deje...Preto som tu.“ Povedal a bol tak blízko mňa, znova som cítila jeho vôňu. Pozrel sa na mňa a ja som čakala kedy to urobí a pobozká ma, keďže bol iba milimeter od mojich pier.

„Už odišli...“ Povedal a pustil ma. Pozreli sme sa a všade bolo prázdno. Odviezol ma až k domu.

„Ďakujem...Mohol by si tu zostať?“ Smelo som sa opýtala on sa pousmial.

„Som ženatý Rose...“ Povedal tu hroznu vetu. Už som chcela zatvoriť dvere ale on ich podržal a vošiel do domu.

„Prečo chceš aby som tu bol?“

„Iba tak aby sme sa porozprávali.“ Klamala som. Chcela som ho späť a nevadilo mi ani to že je už ženatý. On podišiel ku mne a chytil ma za ruku. Položila som mu ruku na hruď a on mi ju zobral a pobozkal.

„Prečo si ma nehľadal?“

„Ja som to skúšal ale ty si sa presúvala zo štátu do štátu. Po niekoľkých rokoch som to vzdal.“

„Potom si sa znova oženil...Zabudol si na mňa.“ Povedala som a išla som do kuchyne. On ma oprel o linku a dal ruky cezo mna.

„Myslel som si že budeš šťastná že ma nevidíš. Cely ten čas čo sme spolu boli, som nepočul nič iné iba že ma nenávidíš.“

„Zabil si mi otca čo si čakal?...Rozhodla som sa za teba vydať lebo som ta milovala.“

„Ale nikdy si mi to nepovedala...“ Povedal a sklonil sa k mojim perám. Chytila som ho oboma rukami za tvár a pobozkala som ho. On mi to opätoval ale potom sa stiahol.

„Helen som si vzal, lebo bola iná ako ty. Neodmietala ma a porodila mi dva deti. Robí útulnú domácnosť a zaleží jej na tom aby rodina bola šťastná.“

„Chápem to správne? Miluješ ju.“

„Ja som ťa tak veľmi chcel Rose...Ublížil som ti lebo som si nevedel predstaví že nebudeš moja.“

„Teraz už ma nechceš?“ Opýtala som sa ho.

„Ja ťa budem chcieť vždy.“ Povedal a pohladil po tvári. Myslím že sme to chceli obaja a vtedy sa deju aj zakázané veci. Nechali sme sa uniesť vášňou. Keď bolo potom, už bolo skóre ráno.

„Zostaň so mnou?“ Povedala som on sa posadil a obliekal si košeľu.

„To nie je až také ľahké. Nemôžem ju iba tak opustiť. Musíš mi dať čas.“ Povedal. Vedela som ako sa také niečo konči a nedávala som tomu veľkú šancu. On ma objal zo zadu a pobozkal na vlasy.

„Cítiš ku mne ešte niečo?“ Opýtala som sa on sa zhlboka nadýchol.

„To je samozrejme inak by som tu nebol s tebou. Ale otázka je aké cíti prechovávaš ty.“ Opýtal sa a usmial. Otočila som sa k nemu.

„Ja ťa ľúbim.“ Povedala som na jeho tvári bolo vidieť náznaky úsmevu.

„Na toto som čakal viac než 170 rokov.“ Povedal a pobozkal ma. Do prace som išla s úsmevom.

„Čo privodilo tento úsmev na tvojej tvári.“ Opýtala sa ma Kate.

„Ale nič...Jednoducho som šťastná.“ Povedala som. Poobede do obchodu prišiel William. Kate sa tvárila že pracuje ale stále ma pozorovala.

„Chcel by som ta dnes niekam vziať?“ Povedal mi.

„Kam chceš ísť? Helen nezistila že si bol u mňa?“ Opýtala som sa ho. Jeho úsmev klesol a pozrel sa na Kate a potom na mňa.

„Neviem asi nie.“ Povedal a Kate ma stiahla nabok.

„Ty si sa zbláznila? On je ten s kým si strávila noc?“

„No a ved je to môj manžel.“

„Nie nie je...Hovori sa že kým vás smrť nerozdelí a ty si zomrela takže bol vdovec a znova sa oženil. To je pravda.“

„Dobre máš pravdu. Ale ta noc bola úžasná a ja som si to užila. Chcem ho späť.“

„Tak to ti držím palce, som zvedavá ako budeš bojovať s tou jeho čarodejnicou.“ Vrátila som sa k Williamovi.

„Pôjdeš so mnou alebo nie?“

„Áno pôjdem a už sa teším.“ Povedala som z úsmevom. Sranda prešla keď dnu vošla Helen. Všetkým nám stuhla krv v žilách.

„Mohli by ste tu kávu naliať do papierového pohára?“ Povedala mi.

„Ak si to praje pan Carriveou.“ Povedala som on sa usmial a ona sa na mňa pozrela s tak povýšenecky pohľadom. To napätie by sa dalo krájať.

„Will mohli by sme odisť lebo stále tu cítim toho psa.“ Keď to povedala tak sa k nám rozbehla Kate a ja som ju zastavila rukou.

„Dobre, dobre ja vám tu kávu dám a poprosím vás aby ste odišli, mam tu zákazníkov a nechcem nepríjemnosti.“ Povedala som a do ruky som jej dala pohár. Obaja odišli a Kate spustila.

„Najradšej by som jej roztrhala ten jej pyšný krk.“ Povedala nahnevanie.

„Nevieš niečo o Mattovi?“

„Išiel za mojou sestrou do Manchestru.“

„Neviem ako pokročil s tou vraždou?“

„To netuším...“ Povedala a zatvorili sme obchod skôr. Doma som sa pripravila a čakala na Williama. Po hodinovom meškaním prišiel a doniesol mi kyticu červených ruži.

„Keby si sa takto správal predtým keď sme sa spoznali, nemuselo to dopadnúť tak tragicky.“ Povedala som.

„Nemyslím si že by som mal u teba šancu aj keby som ti priniesol modré z neba. Tvoje srdce patrilo Jamesovi.“ Povedal a pobozkal ma. Zobral ma autom na okraj mesta a potom sme ďalej išli peši po prašnej ceste až k lesu. Keď sme ho prešli, tak sme vyšli na čistinku keď bolo osameli starý strom.

„Toto je moje miesto keď chcem byť sam. Ešte som tu nikoho nevzal ty si prvá.“ Povedal.

„Je mi cťou tu s tebou byt.“ Povedala som a objala.

„Ma viac ako tristo rokov...Ja som ho zasadil spolu zo svojou matkou. Bola ako ty, možno preto som ta tak veľmi chcel, lebo si mi ju pripomínala.“

„Bola tiež ako ty a Victor?“

„Otec bol, matka nie bola čista ale skolila ju choroba.“

„Prečo ju tvoj otec nepremenil?“

„Ona nechcela a on to rešpektoval. Ja by som ti to tiež neurobil ale ty si to žiadala.“ Povedal. Zaujímalo ma ako spoznal Helen.

„Kto je Helen? Keď si ma priviedol do vášho zámku, na Victora si kričal že nech jej meno nikdy nespomína. Prečo?“

„To je dlhy príbeh...Jedine čo viem že som ju nikdy nemiloval, iba rešpektoval ako svoju partnerku predtým aj teraz.“

„Oni ťa prinútili si ju vziať?“

„Také niečo.“ Povedal a usmial sa. Podišla som k nemu a pobozkala som ho. Tento deň by som uzavrela takto, že som našla samu seba a zistila som že patrím iba jemu a to navždy, aj keby sa stalo čokoľvek. Bola som šťastná ale poznáte ten pocit že ak ste až príliš, stále sa niečo stane a vy sa budete utápať v slzách.