5. Kapitola...Únos.

Priala by som si nežiť aby moja osoba vôbec neexistoval. Niektorým ľudom by sa žilo ľahšie a možno by všetko bolo inak. Čierna duša to som ja, monštrum a zlo v jednom. Boh ma už dávno zatratil lebo sa už nemohol pozerať ako sa správam a ako žijem. Mam zaručene miesto v pekle aj keď som sa mu snažila vyhnúť, to čo je vo mne sa nedá skryť. Cely svoj život som sa snažila ľudom pomáhať ale nakoniec som zistila že im ubližujem. Všade kam prídem tak zo sebou ťahám závoj temnoty a smrti. Akú bolesť môžem spôsobiť kým bude moja osoba žiť? Raz jeden večer keď som piekla novu dávku koláčov, mi spadla miska na podlahu. Keď som to čistila na stene som si všimla škáru vo vnútri. Začala som to odlupovať a bol tam mali otvor. Pokračovala som ďalej a vznikol z toho vchod do podzemia. Zišla som dole schodmi, všade boli otvorene hrobky kde ležali mŕtvi upíri aj mutanti. Spočítala som ich dvadsať dospelích žien aj mužov. Už mi došlo čo tu noc hľadali ak by tam spadla čo by len jedna kvapka krvi staršieho, mesto by zažilo peklo na zemi. Utekala som naspäť do kuchyne a dieru som zabarikádovala skrinkou na hrnce. Bola som v šoku a nevedela som čo mam s tým urobiť. Chcela som ísť za Mattom ale po ceste ma zastavila Helen a vyzerala dosť nahnevane.

„Myslíš si že máš pravo ničiť rodinu?“ Opýtala sa ma. Nemala som chuť sa s ňou naťahovať.

„Ja neničím rodinu...“ Povedala som. Ona sa začala meniť a ja som už vedela že je zle. Našťastie na namasti nebolo veľa ľudí iba par opilcov.

„A to že spávaš s mojim manželom znamená čo?“ Povedala a schmatla ma za hlavu a buchla mi ju o roh fontány ktorá spadla spolu so mnou. Mala som zakrvavenú pol tvare.

„Nebudem sa s tebou byt o chlapa.“ Povedala som a udrela som ju do tvare ona spadla ale potom sa postavila a kopla ma do brucha. Letela som priamo do kostola, zastavila ma socha Ježiša. Pozrela som sa na neho a jeho ruky sa rozprestierali ku mne. Bol to zvláštny pocit lebo vždy som si myslela že nemôžem dnu ani vstúpiť, lebo zhorím ale nič sa nedialo. Zo zeme ma postavil vystrašení farár.

„Ste v poriadku?“ Opýtal sa ma a posadil na lavicu.

„Som v poriadku, mala som málu nehodu a za tie dvere sa ospravedlňujem.“ Povedala som

„Nerobte si starosti nie sú rozbité.“ Povedal a zatvoril ich.

„Ja by som tu nemala byt.“ Povedala som a on sa pousmial.

„Prečo by nie, každý tu ma miesto.“ Povedal a chytil ma za moju krvavú ruku.

„Lebo ja som nečistá a Boh takých ako ja už dávno zatratil.“

„Ak budete prosiť o odpustenie tak vaša duša sa očisti.“ Povedal ale netušil kto v skutočnosti som. Išla som za Mattom ale on tam bol s jeho priateľkou Vivien.

„Čo sa stalo? Máš nejaký problém?“ Opýtal sa ma.

„Nie, ja som chcela sa s tebou o niečom porozprávať ale keď máš spoločnosť tak môžeme zajtra.“ Povedala som ale on ju nechal tam a išiel so mnou von.

„Nechcem sa ťa dotknúť ale vyzeráš otrasne, inokedy si viac sexy.“ Zažartoval a vsunul mi vlasy za ucho.

„Mala žiarlivostna scéna. Mam oveľa väčší problém a to s obchodom.“

„Ako ti mam pomôcť?... s pečením koláčov?“

„Matt sústreď sa... môj obchod je zamorení upírmi.“

„Nerozumiem ti...“ Povedal. Musela som mu to ukázať. Keď sme tam vošli, bol v nemom úžase. Natiahli sme tam svetlo a poriadne sme si to tam poprezerali.

„Mala by si to ukázať Williamovi on sa v tom lepšie vyzná.“

„To nemôžem lebo jeho žena ma zabije. Navyše je starejší a jeho krv by ich oživila.“

„Myslíš že sa tu bude rezať?“ Povedal s úsmevom.

„Ha ha ha ty si ale vtipní.“

„No tak Rose...Povedala si niekomu o tom?“

„Nie si prvý za kým som išla.“ Povedala som. On sa pozrel hore a zbadal trúbky ktoré viedli k každému z ných.

„Toto je zaujímave, ešte som nič také nevidel.“

„Odsekneme im hlavy a podpálime to tu.“ Navrhla som.

„Prídeš o všetko, nemusíš to robiť.“ Nechala som to tak a nikomu som o tom nepovedala. Par týždennou sa nič nedialo ale nastal predvianoční zhon a všetka ta panika a stres. Každý si objednával zázvorové sušienky a chodili aj na kávu. Vonku po rokoch začalo snežiť a malo to takú pravú vianočnú atmosféru. Večer cele mesto svietilo krásne až to hrialo to moje osamele srdce. Nikdy som neoslavovala tento sviatok, lebo som nemala s kým. Pozerala som sa cez okno a zbadala som Kate s Danielom ako sa smejú a sú spolu šťastný. Prišli ku mne a sadli si k oknu. Naliala som im do hrnčeku horúcu čokoládu.

„Boli ste na nákupoch?“ Opýtala som sa ich.

„Áno v novom obchodnom centre.“ Povedala Kate.

„S kým budeš tráviť štedrý večer?“ Opýtal sa ma Daniel.

„Ja to nejak zvlášť neslávim.“ Povedala som. Každý z ných mal pocit že ma musí pozvať k sebe ale neprijala som ani jedno pozvanie. Večer som zostala sama v kuchyni a dokončila som čo bolo treba. Za mnou prišiel William.

„Ako sa máš?“ Opýtal sa ma a vošiel do kuchyne.

„Dlho sme sa nevideli.“ Povedala som on sa usmial a objal okolo pása.

„Bol som na služobnej ceste vo Francúzku. Ale myslel som na teba.“

„Tomu neverím...“ Povedala som a pobozkala som ho. Hrala mi vianočná hudba a on ma pozval do tanca na pesničku Light of the world od Lauren Daigle . Položila som mu hlavu na rameno a on si ma privinul k sebe. Tieto dni boli iné ako predtým, už som nebola sama mala som priateľov a znovu som našla lásku. Pozrela som sa mu do oči a usmiala som sa. Začal ma bozkávať a čoraz vášnivejšie a vyzliekol mi sveter a posadil na stolík ktorý skrýval otvor do hrobky.

„Will prestaň...“ Povedala som a odtlačila som ho od seba.

„Prečo?“ Povedal a znova začal.

„Nie tu sa to naozaj nehodí.“ Povedala som a išla som k sporáku. Mala som strach že by sa niečo mohlo stať a on by sa porezal. Keď som videla ako stoji pri sade nožov, tak som ani nedýchala.

„Ty sa ma bojíš?“

„Nie...“

„Ale ja to tak cítim že máš strach.“ Povedal a pomaly ku mne pristúpil.

„Bola by som rada keby si išli ku mne.“ Povedala som a aj sme to takto urobili a po ceste sme našli kúsok ľadu kde sme sa vyšantili. Zobral ma za ruku a užili sme si sneh ktorý bol už v týchto rokoch raritou. Boli sme ako malé deti guľovali sme sa a šantili. Keď sme dorazili ku mne tak som zobrala deku a išli sme na mólo kde sme znovu spolu splynuli.

„Máš veľkú postel prečo sme tu?“

„Lebo sa mi to tu páči a je to také romantické.“

„Dúfam že nedostaneme chrípku“ Zažartoval.

„Ešte že nás také niečo neskolí.“ Povedala som. On sa usmial a pobozkal na čelo.

„Musím si s tebou užiť každú ukradnutú chvíľku...Ale už musím ísť je mi to ľúto.“ Ako vždy. Pomyslela som si. Obliekol sa, pobozkal ma a už ho nebolo. Sedela som tam a uvedomila som si že, každý z ných ma rodinu kam sa vracali. Kate išla domov k rodičom alebo k Danielovi, Matt k Vivien a William k svojej žene. Mňa vždy čakal iba prázdny dom alebo byt. Obliekla som sa a keď som si už dávala tričko, vyrušila ma pri tom zbraň pri mojej hlave.

„Ani sa nepohni, inak budeš ma striebro v hlave.“ Povedal žensky hlas. Rýchlo som sa otočila a odkopla som zbraň do vody. Ona začala bojovať ako z nejakého bojového filmu. Schmatla som ju za krk zo zadu a buchla som jej ju o strom. Ona sa postavila a rozbehla sa priamo na mňa. Schmatla ma za ruku a zmenila sa na mutanta. Zlietla so mnou až hore a potom ma pustila dole. Cítila som že mam dolámané všetky kosti. Chcela som sa postaviť ale ona ma chytila zo zadu za vlasy a zahryzla sa mi do ramena. Pustila jed a moje telo zoslablo a stratila som vedomie. Keď som sa prebrala tak som mala ruky priviazané reťazami. Bola to stará nemocnica kde už roky nikto nevstúpil. Prišli ku mne traja mutanti.

„Kto do pekla ste?“ Opýtala som sa. Jeden z ných pristúpil ku mne a chytil mi bradu.

„Kde je hrobka nášho otca?“ Opýtal sa ma.

„Neviem...“ Povedala som a dostala som ranu do hlavy.

„Ale vieš.“ Povedal.

„Ja ani neviem kto je váš otec.“ Povedala som. On sa otočil k ostatným.

„Ja som vám hovoril že nič nevie.“ Dohadovali sa medzi sebou.

„Ale pán by ju nedal doniesť keby niečo nevedela.“ Povedal hrubým hlasom. Zvesili ma dole a ťahali za sebou po dlhej chodbe. Snažila som sa brániť ale stále som bola slabá. Posadili ma na stoličku a znova priviazali. Keď som zbadala nástroje s ktorými sa ma chystali mučiť tak som začala trhať reťaz. Keď to zbadali chytili ma dvaja a ta mrcha mi pichla znova jed do krku. Do miestnosti prišiel muž v čiernom. Mal dlhé blond vlasy a zlatohnedé oči.

„Priviedli sme ju ako ste si priali pane.“ Povedala ta žena.

„Rose Johenston...Počul som o vás veľa.“

„Naozaj? Ja o vás vôbec.“ Povedala som a on pristúpil ku mne a chytil ma za bradu.

„Ale áno iba ste tak zahľadená do seba, že nevidíte čo sa deje okolo. Moje meno je Thomas Carriveau to priezvisko poznáte však? Totiž aj vy ste nositeľkou tohto prekliateho mena.“ Povedal ale ani tak som netušila kto to je to. William mi o nom nikdy nehovoril a brata mal iba Victora pokiaľ som vedela.

„Zobral veľký kuchynsky nôž a rezal mi do za pästi. Kričala som od bolesti. Rany sa hojili rýchlo ale pri každom záreze to bolelo viac.

„Kde je hrobka? Nechcem počuť že neviem.“

„Ale ja naozaj neviem!“ Skríkla som. Položil nôž a zobral záhradné nožnice.

„Rany sa zahoja ale neviem či ti narasťte nova ruka Rose...“ Povedal. Nemohla som povedať že sa skrýva pod mojim obchodom.

„Tak to urob, žijem na tomto svete tak dlho že je mi jedno že zomriem.“ Povedala som a z oči mi padli slzy.

„Problém je ten že ťa nechcem zabiť, chcem ta trápiť tak dlho až kým mi nepovieš to čo vieš.“

„Ak nepoviem čo chceš?“ Opýtala som sa a on sa usmial.

„Môj zdroj mi povedal že si objavila niečo zvláštne čomu nerozumieš. Čo by to mohlo byť asi tak?“

„Ten tvoj zdroj je nanič keď nebol schopní ti povedať že čo som našla.“ Povedala som.

„Už mi dochádza trpezlivosť povedal a prebodol ma nožnicami ktoré mal v ruke. V tom sa z chodby ozvali zvuky po streľbe. Všetci sa tam rozbehli a keďže nožnice nechal vo mne rýchlo som strácala krv. Hmlisto som zazrela postavu ako sa ku mne blíži.

„Matt si to ty?“

„Áno Rose, neboj sa dostanem ta odtiaľ?“

„Chod preč...Zabijú ťa.“

„Sme tu všetci neboj sa.“ Povedal a vytiahol mi nožnice z brucha. Rozbehol sa na neho jeden z mutantou a odhodil ho k stene. Chcel sa mu zahryznúť do krku ale on s nim bojoval. Pribehol Daniel a chytil ho za krídla a odhodil cez stenu až von.

„Si v poriadku?“ Opýtal sa ho a podal mu ruku. Naozaj tam boli všetci dokonca aj William s Kate aj keď sa veľmi nemali radi. William odtrhol reťaze a zobral ma na ruky. Sadli sme do auta a keď chcel Daniel naštartovať, do kapoty auta pästnou buchol Thomas a my sme sa prevrátili dole hlavou. Kate bola bezvedomí a ostatný sa snažili dostať z auta ale Thomas začal búchať z hora a tlačil nás dole. William a Daniel držali vrch aby som mohla vytiahnuť Kate z auta. Keď sa mi to z posledných sil podarilo, Auto bolo na placku. Chlapci sa nejak odtiaľ dostali ale Matt bol vážne zranení a tak sme zavolali záchranku. Po Thomasovi nebola ani stopa. Vyparil sa tak rýchlo ako sa objavil. William ma stiahol do krikov a objal.

„Napi sa...“ Povedal a stiahol si tričko z ramena.

„Nechaj ma umrieť ja nechcem žiť“ Povedala som. Záchranka odviezla Kate s Mattom a Daniel sedel na vrch rozbitého auta.

„Nemôžem ta nechať len tak zomrieť.“ Povedal a odniesol ma k svojmu synovi položil ma na zem.

„Ty si sa nenapila?“ Opýtal sa ma Daniel.

„Ak sa nenapiješ tak tato záchranárska akcia bola zbytočná a Matt s Kate riskovali svoj život len tak.“ Povedal William a ja som si uvedomila že ma pravdu. Napila som sa a postavila som sa na nohy.

„Otec, kúpiš mi nove auto...“ Povedal Daniel. William sa iba usmial.

„Ak si zarobíš tak dostaneš aj auto.“ Povedal a zobral ma za ruku. Odniesol ma domov a ľahla som si do postele.

„Kto je Thomas Carriveau?“ Opýtala som sa ho.

„Môj brat...“

„Myslela som si že máš iba jedného brata a to Victora.“

„To áno on je môj pokrvní brat od rovnakej matky ale Thomas je nemanželský. Videl som ho teraz po mnohých rokoch.“

„Prečo si mysli že ja viem o hrobke kde leží nejaký otec.“

„Počkaj, ty si myslíš že som mu to povedal ja? Nikdy by som ťa neohrozil ani Matta a Kate.“

„Pod mojim obchodom sa ukrýva.“ Povedala som. On sa na mňa prekvapenie pozrel.

„Povedala si mu to?“

„Nie...“

„Dobre, kto o tom ešte vie?“

„Matt a nejaký informátor ale nevie presne kde sa nachádza.“ Povedala som. Ľahol si vedľa mňa a objal ma.

Na druhy deň som išla do nemocnice za Mattom. Ležal so zlomeninami ruky nohy aj rebier.

Sadla som si k nemu.

„Je mi to ľúto...Nechcela som aby sa toto stalo.“ Povedala som a chytila som ho za ruku.

„Ved to nebola tvoja chyba.“

„Ako si vedel že sa niečo deje?“

„Chcel som ti ukázať čo som našiel o Jamesovi Caldwellovi, a keď som zbadal ako ta napáda ten mutant ak som zavolal Williamovi. Sledoval som vás a keď sme boli všetci pokope zaútočili sme.“

„Ďakujem Matt...“ Cítila som sa hrozne že skončil takto kvôli mne. Dal mi kľúče od svojho domu a povedal kde mam hľadať zápisky. Keď som tam dorazila tak som stretla Kate. Išla som s ňou dnu a sadli sme si k stolu v kuchyni.

„Čo tu hľadáš?“

„Zápisník Jamesa Caldwella. Vraj že je tam niečo čo ma bude zaujímať.“ Povedala som. Ona sa postavila a išla k krbu a doniesla ho ku mne.

„To je tento?“

„Áno to bude on.“ Prešla som prstami po prednej strane. Písal tam o veciach čo som už vedela ale keď som tak listovala, zbadala som jednu stranu a kresbu na ktorej bolo dieťa s odseknutou hlavou.

„Tak čo našla si niečo?“ Opýtala sa ma zvedavo Kate.

„Ak toto napísal tak musí stále žiť. Ja už ničomu nerozumiem.“

„Dobre, ale o čom píše? To ma zaujíma.“

„Je tu zaznamenané všetko o rodine Carriveau.“

„Aj o Danielovi?“ Opýtala sa ma.

„Píše že aj kde sa moja milovaná zmenila na démona a ja som zabil plod ich zvráteného vzťahu ktorý, stále žije, neviem ako to robia že sa nedajú úplne zahubiť ale ja to zistím a navždy ich znesiem zo sveta.“ Povedala som a obe sme sa na seba pozreli.

„Rose, to znamená že tvoj syn žije.“ Povedala a chytila ma za ruku. Tisli sa mi slzy do oči. Nič nebolo také ako som si myslela. Všetko bolo jedno veľké klamstvo a najviac ma ranilo to že mi klamal William. Čítala som ďalej a dozvedela som sa že môj syn žije so svojim otcom. Par krát sa James pokúšal zabiť ho ale už sa k nemu nedostal. Rozhodla som sa s Kate že sa presťahujem do mesta do domu po starej Lewis ktorá zomrela. Bol deň pred štedrým večerom. Matta pustili z nemocnice a tak sme to oslávili večer pri krabiciach v novom dome.

„Našla si všetko čo si potrebovala?“ Opýtal sa ma Matt.

„Áno...Ďakujem že si mi otvoril oči.“ Povedala som a pozrela som sa na Williama ktorý sa rozprával s Danielom. Potom prišiel ku mne a stiahol ma von pred dvere.

„Čo sa deje? Nedvíhaš mi mobil a vyhýbaš sa mi.“

„Prečo si mi nepovedal že môj syn žije?“ Opýtala som sa. On sklopil zrak a potom ma chcel chytiť za ruku ale odtiahla som sa.

„Kto ti to povedal?“

„No ty nie bohužiaľ... Ja som ti verila tak veľmi a ty si ma zradil a sklamal.“ Povedala som cez slzy.

„Ja som ti to chcel povedať ale nevedel som ako.“

„Kto je môj syn? Je to Daniel?“ Opýtala som sa a on sa na mňa pozrel pohľadom že mi ani nemusel odpovedať. Bolelo ma to tak veľmi, že som sa na neho nemohla ani pozerať. Utekala som preč až do lesa. On ma chytil a oprel ma o strom. Plakala som a kričala nech ma pustí.

„Opustila som ho, moje dieťa som nechala len tak.“ Povedala som. On mal slzy v očiach ale priala som mu cítil to čo ja v tej chvíli.

„Je mi to ľúto, nechcel som ti ublížiť...Danielovi nikdy nič nechýbalo, bol šťastne dieťa.“

„Samozrejme lebo mal Helen, ktorá mu nahradila matku. Zobrala mi teba aj syna.“ Povedala som a išla som preč. On ma stiahol za ruku k sebe.

„Myslíš si že som ja netrpel? Že si mi nechýbala? Helen oživila Daniela a dala mi zmysel života. Bol jedine svetlo prečo som ďalej žil. Teba som nenašiel a Helen stala po mojom boku po cely ten čas a starala sa o neho.“

   „Fajn...Tak teraz ma pusť a hod za ňou. Mňa nechaj tak.“ Povedala som. On ma pustil a ja som išla domov.