3. Kapitola...Návrat domov.

                                                   

                                          Greenhills 2014/ Londýn

Prešlo viac ako 170 rokov od môjho úteku a nastal čas aby som sa vrátila domov. Môj výzor sa zmenil ale moje vnútro zostalo rovnaké a to ma vracalo naspäť do minulosti. Keď som dorazila do mesta, bol jesenný festival kde v centre predávali svoju úrodu a výrobky z nej. Prechádzala som sa po stánkoch a prezerala som si to tam. Keď som sa zhlboka nadýchla, zacítila som vôňu vlkolaka. Ten pach ma doviedol k stánku s tekvicou, stalo tam blond dievča s úsmevom na tvári.

„Chcete jednu?“ Opýtala sa ma. Vybrala som si tu najmenšiu a podala som jej ju.

„Vy ste tu nova však?“

„Áno dnes som sem prišla. Neviete mi poradiť kde je tu nejaký hotel?“

„Máme tu penzión a hotel pri zámku ale ten je dráhy.“ Poradila mi a podala tekvicu.

„Zámok ešte stoji?“ Nemohla som tomu uveriť.

„Je tam naozaj krásne, odporúčam.“ Povedala a potom sme sa rozlúčili. Ale keď som sa otočila, narazila som do jedného muža, ktorý sa na mňa pozrel zvláštne a ospravedlnil sa mi a odišiel. Keď sa dotkol mojej ruky až som mala zimomriavky. Ubytovala som sa v hoteli pri zámku a tekvicu som si položila na stolík pri posteli. Keď som sa pozrela z okna, zbadala som svoje väzenie aj domov zároveň. V noci som išla sa prejsť po okolí a len čo som dorazila k parku, kde svietilo iba jedno svetlo zastavil ma ten istý záhady muž, do ktorého som narazila pri stánkoch.

„Vy ma sledujete?“ Opýtala som sa ho. On sa na mňa pozrel ako by som na čele mala napísane koľko som zabila ľudí.

„Toto mesto žije v rovnováhe a bol by som rad keby neboli žiadne obete.“

„Neprišla som sem robiť problémy ja sa chcem pokojne usadiť.“ Povedala som a keď vystúpil z tieňa, zbadala som aj jeho tvar. Podobal sa na Jamesa a vtedy som tušila odkiaľ pochádza.

„Radil by som vám neloviť v lese je to Zakázane. Ak potrebujete krv, kúpite si ju v obchode s mäsom.“ Povedal a kým som sa spamätala z toho čo mi povedal, už tom nebol. Celou cestou späť som rozmýšľala nad tým, že prečo nesmiem loviť zvieratá v lese. Mam isť k mäsiarovi a povedať mu. Dobrý deň, chcem vedro krvi? Ved by sa na mňa pozeral ako na blázna. Na druhy deň ráno som si išla hľadať dom a priestor na obchod, kde som plánovala predávať čokoládu. Mala som šťastný deň a našla som všetko čo som hľadala. Po niekoľkých mesiacov som konečne dokončila všetko a bola som spokojná s výsledkom. Dom pri jazere bol útulný a tichý. Rada som sedela v noci vonku a počúvala zvuky z okolitého lesa a vody. Obchod mal úspech a mala som čoraz viac zákazníkov. Spoznala som vlčicu Kate, ktorá mi predala tekvicu. Spriatelili sme sa a zamestnala som ju na výpomoc. Prišla ráno do prace aj s dvoma papierovými pohármi s kávou.

„Dobre ránko šéfka. Niečo som ti priniesla, asi to už cítiš.“ Povedala a do ruky mi dala pohár s krvou. Naozaj som sa potešila lebo poriadne som nepila už par mesiacov.

„Ďakujem si úžasná...Kto ti to dal?“

„Ten ku komu si mala isť hneď na začiatku. Pán Thompson.“ Povedala. Keď som sa napila bola som v nebi.

„Koľko upírov žije v Greenhills?“ Opýtala som sa jej.

„Dosť asi tak štyri rodiny. Ešte aj mimo centra žijú ale to sú samotári.“ Povedala. Kate odchádzala z prace stále skôr a ja som zostávala až do polnoci.

Večer keď som už zatvárala, vonku už nikoho nebolo a pocítila som jemný vánok na ruke. Pozrela som sa ale nikoho som nevidela. Išla som domov a keď som som už bola blízko, niečo ma chytilo za kabát, zdvihlo hore a zhodilo naspäť do auta ktoré spustilo alarm. Pozbierala som sa z kapoty a utekala som preč. Zatvorila som v dome dvere a zamkla som. Rozleteli sa ako by boli z papiera. Dnu vošiel netopieri mutant a podľa postaví som usúdila že to bola žena. Chytila ma za krk a hodila do kuchyne, zastavila som sa pri sporáku. Schmatla som nože a hádzala som do nej. Iba si ich z tela vybrala a nahnevala som ju ešte viac. Rukami som ju začala dusiť ale keďže som nebola nakŕmená krvou ako ona, bola som slabá a zhodila ma. Schmatla ma za nohu a vyhodila von oknom kde som dopadla na mólo, ktoré sa prelomilo a ja som sa ponorila do vody. Preplávala som na druhu stranu jazera a keď som sa na seba pozrela, bola som cela od krvi a nemohla som sa ani postaviť. Bola som tam až do svitania. Nerozumela som prečo ma napadla a kto to vlastne bol. Zacítila som zviera, bola to srnka ktorá stala par metrov odo mňa. Postavila som sa na kolena a plazila som sa k nej ale ona sa vyľakala a ušla. Bola som tak zúfala že som nevedela či mam plakať alebo sa smiať. Ležala som na brehu jazera a pozerala som sa na zamračenú oblohu z ktorej na mňa začalo pršať. Začala som kričať o pomoc ale na tu stranu lesa nikto nechodil. Otočila som sa na brucho a zbadala som čierne mužské topánky. Pozrela som sa hore a stal tam mladý muž.

„Čo sa ti stalo?“ Povedal a pomohol mi vstať.

„Ty si upír...Potrebujem krv.“ Povedala som mu. On ma posadil do člna a odhrnul si rukáv z trička.

„Napi sa...“ Povedal a priložil mi ju k perám. Zahryzla som sa a posilnila. Odviezol ma domov.

„S kým si bojovala...“ Opýtal sa ma po tom čo zbadal rozbite dvere a okno.

„Netuším, ale bola naozaj skvela a silná.“ Povedala som. On ma posadil do kresla a prikryl dekou. Keď som sa na neho pozrela, niekoho mi pripomínal. Mal modré oči a hnede vlasy, vysoký a vyšportovaní.

„Opravím ti to všetko...“ Povedal a do ruky mi podal horúci čaj.

„Nemusíš si robiť starosti som ti vďačná za záchranu. Ani neviem ako sa ti mam poďakovať.“ Povedala som. On sa usmial.

„Jeden spôsob by tu bol. Presvedč Kate aby mi odpustila.“

„Ty a Kate ste spolu?“ Opýtala som sa on si sadol vedľa mňa.

„Sme, ale ona sa na mňa hneva.“ Povedal. A už aj pribehla aj ona k nám. Keď ma zbadala hneď ma objala.

„Som taka šťastná že si v poriadku. Čo sa ti vlastne stalo?“

„To je jedno...Tuto je hrdina ktorý ma zachránil.“ Povedala som a postrčila do neho.

„Mohla by si mi odpustiť?“ Povedal a chytil za ruku.

„Porozprávame sa o tom neskôr.“ Povedala.

„Dvere a okno prinesiem poobedie, poviem otcovi nech mi pomôže.“

Povedal a odišiel.

„Kate, čo sa stalo?“

„Jeho rodina nechce aby sme boli spolu. Ja som vlčica a jeho matka nás neznáša. Ani si nevieš predstaviť aká ona je. Na prvý pohľad vyzerá že je milá a dobra, ale vo vnútri je to zmija.“ Povedala.

„To je mi ľúto ale on nevyzerá že by dal na jej názor. A jeho otec?“

„On je fajn...Ale ona riadi všetko takže na jeho názore nezáleží.“ Povedala. Danielova krv mi nestačila tak som zavolala Mattovi a on mi priniesol sáčky s krvou.

„Je ľudská ak by ťa to zaujímalo. Čo sa tu stalo?“ Opýtal sa ma.

„Mala som stretnutie s mutantom.“

„Prečo si ma nezavolala? Myslíš že môže ublížiť ešte niekomu?“

„Mala som pocit že ide po mne. Neviem prečo a kto to je.“ Povedala som a napila som sa. On vytiahol z puzdra zbraň a podal mi ju.

„Ak budeš potrebovať použi ju.“ Musela som sa zasmiať.

„Som rada že sa o mňa bojíš ale toto mi je nanič.“ Povedala som a vrátila som mu naspäť.

„Sú tam strieborne náboje...žijem v meste kde je plno upírov myslíš že budem mať obyčajne?“ Dal mi ju do ruky. Rozlúčil sa so mnou a pri dome zastavila dodávka a z nej vystúpil Daniel. Dala som si sprchu a obliekla som sa do čistého, išla som k nemu a on už pracoval na okne.

„Ďakujem že to robíš.“ Povedala som. On sa usmial a pozrel sa na mňa.

„O chvíľu príde otec aj s drevom na molo.“ Povedal a pokračoval v práci. Naozaj prišiel aj s drevom. Keď vystúpil skoro mi vyrazil dych, nie preto že by bol taký pohľadný ale tým že som ho poznala a to veľmi dobre. Keď ma zbadal ako stojím pri Danielovi, bol ako obarený a bolo vidieť že je prekvapený ako ja. Prišiel k nám a bol to zvláštny pocit, kde som sa cítila sklamaná aj šťastná že ho vidím.

„Rose...“

„William...“

Schmatol svojho syna a stiahol nabok a začal sa s nim o niečom hádať.“

    „To si urobil naschvál však?“ Počula som veľmi zreteľne keď som sa viac sústredila.

„Chcel som vidieť ako sa budeš tváriť, keď ju uvidíš.“ Povedal.

„Ty si šťastný keď vidíš nikoho trpieť?“

„Nie otec, teší ma keď vidím trpieť teba...“ Povedal mu a chcel pokračovať v práci ale on ho zastavil.

„Myslíš že jej neubližuješ? Ona nie je ta čo si myslíš.“ Povedal mu. Cely ten rozhovor bol pre mňa zvláštny, niečo mi tam nesedelo. Rozdelili sa a išli pracovať. Urobila som kávu a priniesla Danielovi.

„Nedalo sa nepočuť o čom ste sa rozprávali. Tvoj vzťah s otcom nie je príliš dobrý.“

„To nie...Tebe tiež ublížil ako všetkým okolo seba.“

„Odkiaľ o mne vieš?“ Zaujímalo ma ale on nechcel o tom veľmi rozprávať.

„Písala si si denník ktorý som čítal asi sto krát.“ Povedal. To že som si niečo písala, na to som úplne zabudla. Keď všetko dokončili, bolo to oveľa krajšie ako predtým. Chcela som zaplatiť ale peniaze nechceli, tak som to dostala ako darček k blížiacimi sa Vianocam.

Na druhy deň som išla do obchodu a pripravovala som všetko na podávania aj kávy nie len zákuskov. Dnu vošla elegantná žena ako vystrihnutá z magazínu o domácich paničkách.

„Dobre ráno...“ Pozdravila ma a pristúpila k pultu. Zacítila som že je upír ale správala sa ako dáma.

„Čo by ste si priali?“

„Potrebujem vaše služby, budem robiť večierok a chcem tieto vaše výrobky.“ Povedala.

„Samozrejme a na aké meno.“ Opýtala som sa.

„Helen Carriveou.“ Povedala. Stratila som reč. Zapísala som si jej meno do zošita.

„Dobre všetko bude pripravene do piatku.“ Povedala som a ona odišla.

Bola to veľká objednávka a malo času a tak som sa do toho pustila. Kate odišla skôr a ja som zostala do polnoci. Keď som zatvárala znova som pocítila ten vánok krídiel. Spanikárila som a začala som utekať do Mettoveho domu, ktorý bol najbližšie. Po cely ten čas ma to prenasledovalo priamo za chrbtom. Začala som mu búchať a kričať nech otvori dvere. Otočila

som sa a stal rovno predo mnou a bodol ma do brucha. Matt otvoril a ja som ušla k nemu a zatvorila som dvere. Bola som tak vystrašená, že som ani necítila nôž v mojich útrobách.

„Preboha ved ty si ranená.“ Povedal a vytiahol mi ho von.

„Videl si ho?“

„Koho?“

„Toho mutanta on ma prenasledoval.“

„Nič som nevidel...Rose upokoj sa.“

„Čo ešte stále spiš alebo čo?“ Kričala som na neho. Stal predo mnou iba v trenkách a nechápavo sa na mňa pozeral.

„Ty mi neveríš?“ Povedala som a sadla na pohovku z ktorej ma vyhnal aby som mu nezašpinila od krvi.

„Tak pre poriadok...Tento nôž je z tvojej kuchyne a nemyslím si že by ťa chcel takto zabiť. Ved mohol by som ťa bodať od rana do večera a nič by sa ti nestalo.“

„Ty si myslíš že som si to urobila sama? Že som sa zbláznila?“ Povedala som a o ma chytil za ramena.

„Si unavená, dlho pracuješ , si vyťažená to je všetko.“

„Ty sa počúvaš? Ja som mŕtva nie som unavená ani necítim nič čo ľudia.“ Povedala som rozrušene.

„Tak dobre fajn...Budeš tu do rána a zajtra sa o tom porozprávame.“ Povedal a išiel znova spať. Ležala som na pohovke a rozmýšľala som o tom. Malo to byť varovanie alebo zastrašenie? Nevedela som prečo sa to deje a to ma robilo neistou. Ráno som sa zobudila a vtedy som si spomenula prečo nespím, lebo sú to ukrutne bolesti a kým sa organy naštartujú tak to trvá. Keď to prestalo, Matt mi priniesol pohár s kávou.

„Nemáš niečo iné?“ Povedala som on sa usmial a sadol si k novinám.

„To čo myslíš tak nie...Chceš sa osprchovať alebo také niečo?“ Opýtal sa ma.

„Pôjdem domov ale ďakujem že si ma tu nechal.“ Povedala som a zapla som si sveter.

„Rose, si upír si rovnako silná ako oni.“

„Ja viem kto som Matt, iba že oni sú silnejší ako ja, ak ma chcú zabiť alebo mučiť, ja tomu nezabránim.“ Povedala som a vrátila som sa domov. Ako prve som išla do kuchyne a naozaj mi chýbal nôž. Dala som sa do poriadku a potom som sa vrátila do prace. Bola som tak rozrušená a zamyslená že som spálila sušienky a nedarilo sa mi nič, bola som ešte viac nemotorná.

„Rose, chod domov a oddýchni si.“ Povedala Kate keď ma videla ako sedím v kuchyni na dlážke a plačem nad čiernymi koláčmi.

„Ja už chcem mať pokoj...Nevládzem takto žiť.“ Povedala som. Ona ma objala.

„To bude dobre , všetko bude v poriadku.“ Povedala a mne hlavou prebleskla spomienka na Edwinu ktorá mi to povedala pred smrťou môjho otca.

„Nie Kate to nebude v poriadku...Všetko sa iba záčina. Dopeč tie posledne koláče a mame hotovú celu objednávku pre pani Carriveou.“ Pozbierala som sa zo zeme a dokončili sme všetko čo bolo treba. Večer sme to odviezli do ich domu a keď zbadala Kate začala sa vojna.

„Povedala som že do tohto domu už nemáš chodiť.“

„Ale ja pracujem pre Rose a iba ona mi môže povedať či tu mam byť alebo nie.“ Povedala jej.

„No jasne ty môžeš byť akurát iba poskok na nič viac nemáš.“ Urazila ju a kým Kate chcela niečo povedať tak som ju poslala preč.

„Konečne odišla, ten pach neznášam je to ako zmoknutý pes. Neviem prečo takých to zamestnávate.“ Povedala a ukázala na miesto kde to mam rozložiť. Cely ten večer som ju pozorovala. Naozaj nevedela kto som alebo sa iba tak tvárila?

„Mali by sme sa porozprávať o tom všetkom.“ Povedal William.

„Som v práci...Nemám čas.“ Povedala som.

„Ja sa s tebou nechcem rozprávať tu. Ale niekde inde.“ Povedala k nám prišla Helen.

„Zlato, nezdržiavaj slečnu Johenston, za klebetenie s tebou ju neplatím.“ Povedala s úsmevom a chytila ho za ruku. Keď bolo po všetkom a vrátila som sa domov, cítila som únavu aj keď nie fyzický tak psychicky určite. Sadla som si k stolu v kuchyni a pomaly som pila krv z hrnčeka keď v tom som v okne niekoho zazrela. Vyšla som von a obzerala som sa okolo, nikto tam nebol. Znova moja paranoja. Povedala som a išla som si ľahnúť. Ráno som behala popri lesnej ceste a nesústredila som sa poriadne na cestu a zakopla som o niečo a spadla keď som sa otočila, vedľa mňa ležala mŕtvola muža. Mal roztrhané ruky a nohy aj krk. Bolo tom veľa krvi a moje telo reagovalo tak že sa moja tvár zmenila. Sfarbili sa mi oči do čierna a vstúpili tesáky. Moje kolena aj ruky boli špinavé od okolia. Zavolala som Matta a ten prišiel aj s kolegami z kriminálneho oddelenia. Zobral ma do auta aby ma nevideli ostatný.

„Povieš mi čo sa stalo?“

„Ja neviem, bola som behať a zakopla som o mŕtvolu.“ Povedala som. On mi podal papierové vreckovky.

„Nebola si to ty však?“

„Nebola som to ja...Nikoho by som nezabila.“ Obhajovala som sa.

„Myslíš že to bol mutant? Skôr si myslím že to bolo nejaké zviera.“ Povedal a poslal ma domov. Naozaj prišli novinári aj televízia a všetko chceli vedieť. Išla som do obchodu a každý kto prišiel ku mne sa rozprával iba o tom.

„Bol to starostov syn...Aj my sme v podozrení.“ Povedala Kate.

„Prečo?“

„Bol roztrhaný a to znamená že to urobilo zviera ako vlkolak.“

„Ešte jeden tvor toto dokáže, videla som to už a po rokoch sa to vracia späť.“

„Mam strach Rose... Čo ak to nebude posledná obeť?“

„Nebude, oni ešte len začali.“ Povedala som. Poobede prišiel William.

„Dám si kávu ďakujem.“ Povedal a sadol si k pultu.

„Nechcem sa s tebou rozprávať.“ Povedala som a položila šálku pred nim.

„Myslím že by sme sa mali...Nechala si zabiť nášho syna svojim milencom a zbabelo si zmizla z mesta.“ Ako by ma bodol nožom priamo do srdca.

„Toto nebolo fér čo si teraz povedal. Ani nevieš ako som trpela cele tie roky, že som oň prišla. Čo som mala robiť podľa teba?“

„Nenávidím ten tvoj pohľad utrpenia, dal som ti silu a ty si nedokázala ubrániť svoj práve narodene dieťa pred obyčajným človekom.“ Keď to takto povedal, zasiahlo ma to a ta vina sa vrátila spať. Utekala som domov a ľahla som si na postel. Cely večer som preplakala.

1. Kapitola...Medzi láskou a nenávistnou.

Prebrala som sa v jaskyni a spoločnosť mi robil Matt. Otvoril oči a pozrel sa na mňa.

„Čo sa stalo?“ Opýtal sa ma a chytil sa za hlavu.

„Ja neviem, sme v zelenej hore a dosť ďaleko a vysoko od mesta.“ Povedala som. Postavili sme sa na okraj a výhľad to bol krásny ale my sme boli uväznení a nemali sme ani tušenie prečo.

„Kto by nás tu donesol za tak krátky čas?“ Rozmýšľal nahlas.

„Jedine kto by to dokázal je mutant. Niečo sa chystá a my sme asi kľuč k tomu aby sa im to podarilo.“ Povedala som. Sadol si na zem a oprel sa.

„Máš krásne šaty? Ukradli ťa z večierka?“ Povedal a usmial.

„Myslím že áno ale mam okno. A teba asi z postele keďže máš pyžamo.“ Povedala som a sadla som si k nemu.

„Mohla by si sa ku mne pritúliť, aby sme sa zohriali navzájom.“ Povedal.

„Teba neprejdu tie vtipy ani v extrémnych prípadoch?“

„Nevidela si filmy kde sa vyzlečú a potom...“

„Matt, prestaň ja sa zohrievať nemusím som už mŕtva. .“ Zastavila som ho on ma zobral do svojho naručia.

„Strávime tu asi dosť času Rose, čo keby si mi o sebe niečo povedala, nemali sme priestor na spoznanie sa trocha bližšie.“ Povedal a pozrel sa na mňa.

„Aby si pochopil ako sa to všetko začalo, musíme sa vrátiť do minulosti.“ Povedala som on ma pohladil po ramene.

„Tak poďme...“ Povedal.

****

Greenhills 1838/Londýn

Na charitatívnom večierku som spoznala Jamesa Caldwella, do ktorého som sa zamilovala na prvý pohľad. Ale ten večer som neočarila iba jeho ale ešte istého Grófa Williama Carriveou. Bol rovnako šarmantný a mužný ako James ale nemal v sebe tu iskru ako on. Od tej chvíle sa môj život zmenil a to veľmi rýchlo. Obaja mi dvorili a každý po svojom. James bol romanticky a nežný, William bol násilný a vyhrážal sa. Sledoval ma všade na večierkoch aj plesoch. James ma pozval na svoje sídlo a išla som tam zo svojou pestúnkou Edwin. Jeho rodina nás privítali veľmi pohostinné a dali nám najkrajšiu izbu v dome.

„Tak si to tu uži dráha moja.“ Povedala Edwina. James ma zobral na pobrežie, bol to výhľad na more a skalí. Potom sme išli do záhrady kde mali altánok ale začalo pršať tak sme sa tam ukryli pred dažďom.

„To je typické Anglicko, prší vždy vtedy keď je to najmenej vhodne.“ Povedal James. Bola som cela premočená a on tiež. Zrazu nastalo zvláštne ticho, pozrel sa na mňa a pomalí sa približoval k mojim perám. Moje srdce sa mi rozbúchalo a pobozkala som ho. Chytil ma oboma rukami za pas a pritiahol k sebe. Objal ma a bola som šťastná že sa to stalo a prelomilo tu vážnosť medzi nami.

Pribehla som k pestúnke a objala som ju od radosti.

„čo sa stalo?“ Opýtala sa ma.

„Som zamilovaná...“ Povedala som. Ona sa usmiala a znova k sebe pritisla. Víkend bol užasni a strávila som s Jamesom krásne chvíle plne lásky. Vrátila som sa domov a nemohla som prestať na neho myslieť. William sa nevzdal a mala som pocit že je všade tam kde aj ja. V Noci som sa prebúdzala na to že v mojej izbe niekto je. Keď som sa pozrela z balkóna pod nim stal on. Bola som vydesená ale jednej noci som sa nahnevala a išla som k nemu. Kým som tam však prišla, on tam už nestal. Stala som uprostred noci vonku kde ma objala zima.

„Hľadáte mňa?“ Ozval sa za mojim chrbtom hlas.

„Prečo ma prenasledujete?“ Povedala som a mala obrovsky strach. Jeho ruka pomaly vkĺzla do mojej.

„Užívali ste si to s Jamesom na jeho sídle. Dokonca vám dal aj prvý bozk.“

„Odkiaľ to všetko viete.“ Opýtala som sa a on sa postavil priamo predo mňa.

„Všetko som videl...Rozprával som sa s vašim otcom a jemu by neprekážalo keby sme sa vzali.“ Povedal a pohladil po tvári.

„Ja s tým nikdy nebudem súhlasiť.“ Povedala som a odtiahla som sa. On ma chytil za ruku a pritiahol si ma k seba a silno objal. Snažila som sa brániť ale on bol silnejší.

„Mali by si sa vrátiť do svojej izby, je nebezpečne aby ste boli vonku o takom to čase.“ Povedal a odišiel mihnutím oka . Na druhy deň ráno som pri raňajkách s otcom ani neprehovorila.

„Ty sa na mňa hneváš? Vyzeráš smutne.“

„Ako si mohol súhlasiť s tým aby si ma vzal William?“ Povedala som nahnevane.

„On je vhodný pre teba. Vlastný niekoľko fabrík a je finančne zabezpečení.“

„Takže ide iba o peniaze? To čo ja cítim nič neznamená?“

„Rose dôležitá je tvoja budúcnosť nie to čo cítiš teraz. Ak by si ťa chcel James vziať, tak by bol on ten prvý ktorý by ma žiadal o tvoju ruku.“ Povedal a mal pravdu. Odišla som od stola s plačom. Išla som do záhrady , kde som sa cítila najlepšie. Bola som obklopená červenými ružami ktoré som mala veľmi rada. Edwina večer ako vždy ma pripravovala na spánok.

„čo sa stane ak sa vydám za Williama? Čo so mnou bude?“ Opýtala som sa. Ona sa na mňa pozrela ustarosteným pohľadom.

„Ach dievčatko moje...Budeš musieť rýchlo dospieť. Čakajú ta povinnosti ktoré nie sú ľahké. Ja viem že tvoje srdce patri Jamesovi ale si prisľúbená inému a musíš to rešpektovať.“

„Ja to nechcem...Nemôžem sa vídať za Williama.“

„Ale ved až také zle to nie je. Je to silný muž a veľmi pekný.“ Povedala ale ja som si nevedela ani predstaviť, život s nim.

Zrazu všetko nabralo rýchli spad. James ma navštívil par dni po zasnúbení. Keď ma zbadal hneď ma objal.

„Nemôžeš to urobiť a opustiť ma, Milujem ťa tak veľmi že mi to trhá srdce. Moja najdrahšia.“ Povedal a pobozkal ma.

„Nemám na vyber láska...Aj keď moje srdce patri tebe, on bol ako prvý kto požiadal otca o moju ruku.“ Povedala som.

„Urobil som chybu že som to nebol ja...Dal som ta do rúk tomu netvorovi.“

„Nezabudnem na chvíle čo sme spolu strávili.“ Povedal a chcel ma objať ale dnu vošiel William.

„Ale pan Caldwell...Vy neviete že sa nepatri bozkávať už zasnúbenú ženu?“ Povedal mu. James sa nahneval. Ani neviem odkiaľ vybral drevený kôl a bodol ho priamo do srdca. Vykríkla som sa. William padol na zem.

„Ešte sme neskončili, prisahám že sa nedožiješ svadobnej noci.“ Povedal mu James a odišiel. Utekala som k Williamovi a vybrala som mu kôl z hrude. On ma chytil za ruky.

„Vy sa o mňa bojíte...To je prekvapujúce.“

„Bodol vás priamo do srdca a vy stále žijete. Čo sú to za kúzla. Kto ste?“ Opýtala som sa a odstúpila som od neho. On sa postavil a prišiel až ku mne. Oprel ma o stolík. Jeho košeľa bola cela od krvi a aj moje ruky. Sklonil sa a odhrnul mi vlasy z krku.

„Som upír láska...Ak nechceš prísť o všetkých ktorých máš rada, tak sa s lovcom už nestretneš.“ Zašepkal mi do ucha. Z oči mi padli slzy a on sa na mňa usmial. Keď odišiel , emócie ma úplne premohli, posadila som sa na dlážku a plakala som. Edwina ku mne pribehla a silno objala.

„Je to netvor Edwna...Vyhrážal sa mi že zabije teba a otca. Nesmiem sa s Jamesom už nikdy stretnúť.“

„Všetko bude v poriadku, neboj sa. Nič sa nestane. Upokojovala ma.

Večer Pred domom zastavil koč s koňmi. Dnu vošiel sam diabol.

„Prišiel som po Rose , pôjde ku mne na zámok.“ Zavelil. Otec sa postavil predo mňa a snažil sa ma brániť.

„No tak Albert to nemyslite vážne? Rose už patri mne.“

„Ešte nie. Až po svadbe...Mali by ste to rešpektovať.“ Povedal otec. Ale William sa zasmial , behom par sekúnd už ho držal za krk a dvihol do výšky. Kričala som aby ho pustil ale on ho aj tak dusil. Klaka som na kolena a prosila ho. Keď to videl tak to urobil. Otec lapal po dychu a ja som ho objala. William ma od neho ťahal preč. Silno som ho držala za ruku.

„Nechaj ju ty zviera! Skríkol otec. William sa nahneval rozbil toaletný stolík ktorý bol vedľa neho v salóniku. Znova sa rozbehol k otcovi a začal ho biť do tváre. Bol celý od krvi. Kričala som a snažila sa ho brániť, ale on ma stále odhodil. Nakoniec to ukončil ohavným spôsobom. Prebodol ho a

on padol na zem. Keď som chcela k nemu isť, on sa na mňa pozrel očami démona. Jeho zuby boli ostré a jeho ústa sa otvorili prisal sa na otcov krk. Ležala som na zemi a plakala. Keď ho pustil z môjho milovaného otca nezostalo skoro nič. Všade bola krv aj na mojich rukách. Plakala som nad jeho bezvládnom telom a prosila ho o odpustenie. Zobral ma za ruku a ťahal do koča. Pri dverách bola mŕtva Edwina a Tannie. Hodil ma dnu a zavelil aby sa koč pohol.

„Prečo? Ved som sa s Jamesom vôbec nestretla.“ Skríkla som na neho. Z vrecka vytiahol vreckovku a utieral si krv z ust.

„Rose, myslite si že som hlupák a neviem že aj tak ste chceli spolu utiecť?“ Vykríkol na mňa a ja som vôbec nerozumela o čom to hovori.

„Ja som nič také v plane nemala. Nikdy by som nezradila svojho otca.“ Povedala som.

Nemohla som sa na neho ani pozerať. Kone nás viezli cez lesnú cestu až k veľkej železnej bráne, ktorá sa otvorila a stal tam obrovsky temný zámok. Zastavili sme on ma zobral za ruku a vošli sme dnu. Na oknách boli ťažké červene zavesí, dráhy nábytok a veľa služobníctva. K nám prišiel jeho brat Victor, ktorý bol starší ako on a vyzeral byt nahnevaní.

„čo to znova robíš William?“ Opýtal sa ho. Ale on ho nepočúval a odviedol ma do jeho komnaty.

„Nepokúšajte sa utiecť, inač zomriete...Za branou je to nebezpečne.“ Varoval ma. Odišiel za svojim bratom a ja som ho nasledovala. Boli v knižnici a ja som stala pri dverách.

„Koľko obete?“

„Tri...“ Povedal a Victor mu dal facku až som sa vystrašila.

„Si blázon William...Ešte som ťa nevidel tak riskovať kvôli jednej žene.“ Povedal.

„Nie je to iba nejaká žena... Rose je iná ako tie ostatne.“

„Takže Rose...Myslíš si že ta bude milovať po tom co si zabil jej otca?“ Skríkol na neho.

„čoho sa tak bojíš Victor? Aj tak je to moja snúbenica.“ Povedal William.

„Spamätaj sa braček ona nie je Helen.“ Povedal a tentokrát sa nahneval on. Chytil brata za golier a buchol s nim o múr.

„Jej meno už nikdy nevyslov!“ Povedal a pustil ho.

„Prečo si ju nepremenil?“ Opýtal sa ho a nalial mu do pohára víno a podal mu.

„Chcem ju mať takto čistú...Chcem s nou splodiť potomka Carriveou.“  Keď som to počula, až sa mi podlomili kolena. Utekala som von zo zámku. Otvorila som bránu a napriek upozornenia som sa chcela dostať domov. Bola noc a spln, triasla som sa od strachu. Okolo mňa niečo stále lietalo a tie zvuky boli hrôzostrašne. Skryla som za strom a modlila som sa aby som prežila tu noc hrôzy.

„Rose!...“ Kričal na mňa William. Snažila som sa ani nedýchať.

„Ja počujem ako rýchlo ti bije srdce, viem že si tu. Vráťme sa skôr než sa niečo stane.“ Povedal a dotkol sa mojej ruky. Vyľakala som sa a odtrhla od neho. Utekala som preč do neznáma, potkla som sa a spadla, v tom ma niečo chytilo za šaty a zdvihlo do výšky. Zrazu nás to ťahalo späť na zem. Bol to netopier ale v ľudskej podobe čo ma vzal hore a dole stal William v podobe dvojmetrovej príšery s rohmi. Padla som dole a on netopierovi odtrhol hlavu. Bola to nekonečna noc boja o život. Chcela som utiecť aj jemu ale on ma chytil za nohu a zmenil sa späť na krásneho muža.

„Prosím nechajte ma.“ Povedala som zo slzami.

„Ja vám nechcem ublížiť...Dajte mi šancu dokázať vám že to s vašim otcom ma veľmi mrzí. Bol som nahnevaní a vtedy neviem čo robím.“ Povedal. Podala som mu ruku a on ma zobral späť do zámku. Bola to irónia osudu ale on bol jediný kto mi zostal. Nevedela som mu odpustiť to ako mi ublížil, aj keď sa tak veľmi o to snažil.